HROMADNÁ PRIPOMIENKA BOLA UKONČENÁ. - Hromadná pripomienka proti navyšovaniu čistých ziskov súkromných znečisťovateľov dotáciami z verejných prostriedkov

Hromadná pripomienka k LP/2019/40 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov[1]

Úplné znenie pripomienok:

1. Presunúť výnosy z kompenzácií nákladov znečisťovateľov na projekty

Pripomienka k  § 18 Dražba kvót a využitie výnosov

Navrhujeme v bode 4 a) zvýšiť 35% na 55% a v bode b) znížiť z 25% na 5%.

a) 30 35% 55% sa použije na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok prostredníctvom schémy štátnej pomoci podľa § 26 ods. 3,

b) 30 25% 5% sa použije na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 4, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie,

Odôvodnenie:

Slovensko musí dodržiavať princíp „znečisťovateľ platí“ už 12 rokov

Zásada „znečisťovateľ platí“ je základný prvkom európskej environmentálnej legislatívy a znamená, že spoločnosť, ktorá spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady.[2] Na Slovensku sme povinní ju dodržiavať najneskôr od roku 2007.[3]  

Environmentálny fond dopĺňa obrovské zisky znečisťovateľov o verejné financie, o ktoré sa môžu uchádzať aj projektami podľa § 18 4 a). 
Zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, všetky podporené firmy, ktoré vypúšťali skleníkové plyny, boli vysoko ziskové a napriek tomu dostali za rok 2017 dotácie tzv. „prevádzkam, pri ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie“.[4] [5] Žiadna z uvedených firiem nepotrebuje kompenzáciu zvýšenia ceny elektrickej energie z Environmentálneho fondu (Envirofond) na to, aby bola zisková:

• Najväčší znečisťovateľ ovzdušia na Slovensku[6] U. S. Steel Košice, s.r.o získal 372 114 Eur z Envirofondu[7], ktoré si mohol pripísať k svojmu zisku  449 921 000 € za rok 2017[8]. Svojmu jedinému zahraničnému vlastníkovi U. S. Steel Global Holdings VI B.V., tak mohol „odliať“ 250 miliónov Eur z územia Slovenska len v jednom roku.[9] 
• Výrobca hliníka Slovalco, a.s., ktorý obsadzuje vysoké priečky medzi najväčšími zdrojmi znečistenia ovzdušia v SR[10],  zasa získal 5 386 184 Eur[11], ktorými zvýšil svoj zisk na 36 114 000 Eur v roku 2017.[12]
• Rafinéria SLOVNAFT, a.s., ktorej 98% vlastníkom je maďarská ropná spoločnosť MOL Rt[13], a ktorá spracúva fosílne palivá získala 1 456 736 Eur z Envirofondu[14], ktoré si v roku 2017 pripísala k zisku 146 724 000 Eur[15].
• Firma OFZ, a.s., známa aj kvôli environmentálnej záťaži v obci Istebné[16], získala z Envirofondu 1 133 684 Eur[17] ako doplnok do 14 253 224 Eur zisku[18] v roku 2017.
• Firma Mondi SCP, a.s, ktorej súkromné podnikanie v Ružomberku je výrazne cítíť[19], doplnila 1 097 931 Eur z Envirofondu[20] do 72 267 000 Eur zisku[21] v roku 2017. 
• Železiarne Podbrezová a.s zasa získali 333 631 Eur z Envirofondu[22] a vykázali zisk
  4 048 232 Eur [23] v roku 2017.
• Firma Metsa Tissue Slovakia s.r.o získala 219 717 z Envirofondu[24] a mala v roku 2017 zisk 5 623 527 Eur[25].

Poznámka: Nejde o ojedinelé hospodárske výsledky. Všetky horeuvedené firmy dosahovali zisky v miliónoch až stovkách miliónov Eur aj počas predchádzajúcich rokov. Preto nie je dôvod, aby prijímali kompenzácie z Envirofondu ak sa môžu uchádzať o projekty na zníženie znečistenia a emisií skleníkových plynov.

Pripomienka je zásadná

1. Vylúčenie podpory využívania fosílnych palív a  dendromasy ťaženej kvôli energetickej produkcii na lesnej a nelesnej pôde a zariadení na termické spracovanie odpadov

Pripomienka k § 19 Modernizačný fond

Navrhujeme preformulovať poslednú vetu odstavca na: 

Podpora z modernizačného fondu sa neposkytuje zariadeniam na výrobu energie, ktoré využívajú tuhé fosílne palivá, dendromasu ťaženú kvôli energetickej produkcii na lesnej a nelesnej pôde a zariadenia na termicke spracovanie odpadov.

Odôvodnenie:

Financovanie zariadení pre akékoľvek fosílne palivá by výrazne podkopalo  dosahovanie cieľov Parížskej dohody ako aj energetických a klimatických cieľov SR do roku 2030.[26]

Financovanie zariadení pre biomasu, ktorá nespĺňa kritériá udržateľnosti[27], by zasa bolo v rozpore s novelou zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby[28] a zvýšilo by tlak na citlivé biotopy cez ťažbu dreva na lesnej a nelesnej pôde na energetické účely[29].  

Podpora zariadení na termicke spracovanie odpadov by bola v rozpore so záväznou hierarchiou odpadového hospodárstva a výrazne by podkopávala snahy Slovenska splniť svoje recyklačné ciele a dostať sa spomedzi krajín EÚ s najhoršími výsledkami v tejto oblasti.[30] 

Pripomienka je zásadná

Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA

Branislav Moňok, Priatelia Zeme – SPZ

Ivana Kohutková, Greenpeace Slovensko

Zdroje:

Odoslaním vyplneného formulára vyjadrujete súhlas so spracovaním osobných údajov za účelom podania petície/výzvy/hromadnej pripomienky, vedenia evidencie o jej podporovateľoch a informovaní o ďalšom priebehu procesu.

Petície a hromadné pripomienky na webovej stránke EKOFORUM.SK sa riadia dokumentom Ochrana osobných údajov v Servisnom centre Ekofóra, ktorý je v súlade s platnou legislatívou vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016.