Pripomienky k návrhu zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu a o zmene a doplnení ďalších predpisov. (č. materiálu 7193/2008-7.1)

Túto hromadnú pripomienku môžete podporiť svojím podpisom na adrese http://www.ekoforum.sk/peticia/zoopasok/.

Ministerstvo životného prostredia SR

Nám. Ľ.Štúra 1

812 35 Bratislava

V súlade s článkom 10 ods. 6 Legislatívnych pravidiel vlády (schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736) predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu a o zmene a doplnení ďalších predpisov, ktorý bol na stránke MŽP SR zverejnený na pripomienkovanie najskôr dňa 6.5.2008 a lehota na pripomienkovanie bola určená na 15 dní. (č. materiálu 7193/2008-7.1).

V prípade, že Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:

1. Imrich Vozár, bytom Třebíčska 19, 066 01 Humenné

2. Marcel Uhrín, bytom B. Nemcovej 141/5, 050 01 Revúca

3. Katarína Šimončičová, bytom Dulovo námestie 4, 821 08 Bratislava

4. Zuzana Hudeková, bytom J. Stanislava 25, 841 05 Bratislava

5. Peter Wilfling, bytom Čajkovského 1, 917 08 Trnava

6. Tomáš Blaškovič, bytom Moravský Svätý Ján č. d. 427, 908 71 Senica

Pripomienky k návrhu zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu a o zmene a doplnení ďalších predpisov. (č. materiálu7193/2008-7.1)

Všetky body tejto hromadnej pripomienky sú zásadného charakteru.

Všeobecné pripomienky k návrhu zákona.

1. Nesúhlasíme s navrhovaným inštitútom ohlasovacej povinnosti podľa § 3 návrhu zákona pre vymenované činnosti, ktorá by mala nahradiť súhlasy orgánu ochrany prírody a krajiny vydávané pre vykonávanie vymenovaných činností v správnom konaní a ukončené meritórnym rozhodnutím a požadujeme prepracovanie návrhu zákona v tejto časti tak, aby boli na vymenované činnosti potrebné súhlasy vydávané v správnom konaní.

V prípade, ak by sa schválil návrh zákona s novým inštitútom ohlasovacej povinnosti, výrazne by sa tým znížila možná kontrola uplatňovania tohto zákonného inštitútu zo strany verejnosti či iných dotknutých subjektov. Keďže vo veľkom množstve prípadov by sa jednalo o komunikáciu medzi ohlasovateľom činnosti a organizáciou ochrany prírody a krajiny, o ktorej by sa iný dotknutý subjekt nemal ako dozvedieť, nebude možné nijakým spôsobom kontrolovať postup organizácie ochrany prírody a krajiny a prípadne upozorniť na jeho nedostatky. Tá, dokonca, bude môcť svojou nečinnosťou rezignovať na plnenie svojich povinností pri ochrane prírody a krajiny, keďže návrh zákona v § 3 ods. 9 predpokladá, že v prípade ak do 30 dní organizácia ochrany prírody a krajiny neoznámi, že má voči navrhovanej činnosti, činnosť sa bude môcť vykonať. Z návrhu zákona nijakým spôsobom nevyplýva povinnosť oznámiť ohlásenie výkonu nejakej činnosti aj príp. účastníkom, resp. zúčastneným osobám, v správnych konaniach vedených podľa návrhu zákona.

Ako hlavný dôvod uvedeného novonavrhovaného inštitútu sa uvádza zníženie administratívnej náročnosti v konaniach podľa návrhu zákona. K zníženiu administratívnej náročnosti však citeľne prispeje nový nástroj ochrany prírody navrhnutý v návrhu zákona – zmluvná ochrana. Návrh zákona predpokladá, že územná ochrana bude z väčšej časti zabezpečená práve zmluvnou ochranou. V súčasnosti totiž vlastník alebo užívateľ spravidla najskôr požiada o vydanie súhlasu resp. výnimky a až keď mu táto nie je vydaná, požiada o náhradu ujmy z dôvodu obmedzenia bežného obhospodarovania. Pri zmluvnej ochrane konania z tohoto dôvodu odpadajú.

V prípade, ak nebude náš návrh riešenia administratívnej záťaže akceptovaný, a ohlasovacia povinnosť ostane v návrhu zákona v navrhovanej podobe, požadujeme, aby účastníci, resp. zúčastnené osoby boli o každom ohlásení činnosti informovaní a mali možnosť sa k nej vyjadriť.

2. Žiadame presunúť výkon štátnej správy vo všetkých konaniach vedených podľa tohto zákona na organizáciu ochrany prírody a krajiny, tak aby táto mala postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo taktiež výrazným spôsobom zníži administratívnu náročnosť konaní (keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia SR, krajské a obvodné úrady životného prostredia a obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko, ktoré slúži ako hlavný podklad na rozhodovanie; tento stav prináša výrazné administratívne zaťaženie a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami). Z logického i systémového hľadiska by nami navrhované riešenie prinieslo omnoho výraznejší efekt, než riešenie uvedené v návrhu zákona a zároveň by sa tým posilnilo postavenie a zodpovednosť Štátnej ochrany prírody SR, ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Uvádzame, že podobný systém dlhodobo a osvedčene funguje v okolitých krajinách (napr. v Českej Republike).

3. V súvislosti s prechádzajúcim návrhom požadujeme, aby návrh zákona riešil aj prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia SR. Domnievame sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach vládne (teda stav, keď na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napr. Lesy SR, š.p., Štátne Lesy TANAPu, či Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, zriadené Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku; a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chráneného územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, či zničeniu) je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny, a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi dotknutými štátnymi organizáciami, keďže záujmom každej z nich je niečo diametrálne odlišné. Vzhľadom k tomu, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievame sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody v chránených územiach, tak aby dané územia mohla táto organizácia spravovať spôsobom, aby prírodné hodnoty chráneného územia ostali zachované. To zároveň považujeme za najefektívnejší spôsob ochrany chránených území v štátnom vlastníctve. Nami navrhovaný systém riadenia chránených území je podobný systémom riadenia štátom spravovaných chránených území v takmer všetkých štátoch Európskej Únie. Naopak súčasný systém, ktorý zachováva aj navrhovaná zákonná úprava je z hľadiska ochrany prírody nefungujúci systém.

4. Keďže návrh zákona predpokladá vydanie množstva vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľných a aplikovateľných, a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň, ako účinnosť navrhnutá pre návrh zákona, požadujeme, aby tieto vykonávacie predpisy boli vypracované a vystavené na pripomienkové konanie ešte predtým než bude zákon postúpený na schválenie Vládou SR. Bez vykonávacích predpisov nie je možné návrh zákona ako taký a jeho dopad na reálny stav ochrany prírody komplexne posúdiť. Táto požiadavka zároveň vyplýva aj z Legislatívnych pravidiel Vlády SR v platnom znení v ich čl. 13 ods. 2 písm. g). V súvislosti s touto pripomienkou žiadame primerane upraviť § 121 ods. 16 a § 122 bod 3. Je neštandardné, aby do prípravy nového vykonávacieho predpisu, ktorým sa bude vykonávať zákon o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu, platil vykonávací predpis, ktorým sa vykonáva zákon 543/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý bude po nadobudnutí účinnosti nového zákona zrušený.

Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.

1. V § 2 ods. 2 písm. c) za slovo „park“ vložit slová „a iný druh verejnej zelene,“.

V súvislosti s nasledujúcim bodom navrhujeme doplnenie definície významného krajinného prvku aj o verejnú zeleň.

2. V § 2 ods. 2 vložiť nové písm. d), ktoré znie: „miestne významné územie časť krajiny s neopakovateľnými charakteristickými črtami krajiny významnými z miestneho hľadiska, alebo ktoré prispieva k miestnej ekologickej stabilite. V urbanizovanom prostredí sa jedná najmä o parky, aleje a iné druhy verejnej zelene.

3. V § 2 ods. 2 vložiť nové písm. e), ktoré znie: „verejná zeleň súbor všetkých rastlín na verejných priestoroch v zastavanom území obce.“.

Doterajšie písmená d) až ze) sa označia ako písmená f) až zg).

4. V § 2 ods. 2 písm. g) (pôvodné písm. e) za slová „významnými krajinnými prvkami“ vložiť slová „alebo miestne významnými územiami,“

Odôvodnenie k pripomienkam 2, 3, 4:

Z definícií nie je úplne jasné, čo predstavuje významný krajinný prvok a aký je rozdiel medzi týmto pojmom a miestne významným územím. Navrhujeme uvedené ustanovenie preformulovať jednoznačným spôsobom, vyjadrujúcim úmysel navrhovateľa a rovnako zadefinovať miestne významné územie, nakoľko sa jedná o novo zavedený pojem. V súlade s Európskym dohovorom o krajine je urbanizovaná krajina tvorená súborom všetkých nezastavaných častí v sídle a jeho okolí, aj z  tohto dôvodu je potrebné venovať osobitnú pozornosť ochrane miestne významných území v urbanizovanom prostredí.

Zeleň je už v súčasnosti definovaná ako „vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine (§ 139a ods. 9 stavebného zákona) Keď je teda zeleň definovaná v Stavebnom zákone, nakoľko sa ďalej s týmto pojmom pracuje v oblasti územného plánovania, je potrebné mať zavedený tento pojem aj v oblasti ochrany prírody. Dreviny sú totiž asi najvýznamnejšou súčasťou verejnej zelene – pojmu, ktorý sa nachádza v par. 57 tohto zákona o ochrane prírody a krajiny. Odvolávka na pojem “verejná zeleň” je aj v § 4 ods. 3 písm. f) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ( obec pri výkone samosprávy zabezpečuje správu a údržbu verejnej zelene). Pod pojmom verejná zeleň sa rozumie tá časť vegetácie, ktorá je spojená so zastavaným územím sídla, s urbanizovanou, priemyselnou a obhospodarovanou časťou krajiny, ide o vegetáciu, ktorá je človekom účelovo zakladaná, vytváraná, udržiavaná, tvarovaná a rozvíjaná, je časťou kultúrneho dedičstva v tvorbe sídiel. Zeleň je synonymum pojmu urbánna vegetácia (Supuka,1995). Pojem „zeleň“ sa používa v uvedenom zmysle i v zahraničí (green spaces).

Charakteristické črty krajiny sa ďalej uvádzajú v § 12 ohľadom miestne významných území, je teda potrebné obdobné doplnenie definície v § 2 ods. 2 pôvodné písm. e) .

5. V § 2 ods. 2 písm. m) (doterajšie písm. k) znie: „voľne žijúceho živočícha (ďalej len "živočích") jedinec živočíšneho druhu, ktorého populácia sa udržuje samovoľne, a to i v prípade jeho držby vrátane chovu v ľudskej opatere,“.

Domnievame sa, že definícia voľne žijúceho živočícha, tak ako je navrhnutá v návrhu zákona by mala zahŕňať aj tie jedince živočíšneho druhu, ktoré sú odchované v ľudskej opatere, tak ako to bolo v právnej úprave ustanovené do 1.12.2007. Rovnakým spôsobom je definovaná voľne rastúca rastlina definovaná v § 2 ods. 2 písm. j) návrhu zákona, pri ktorej sa za voľne rastúcu rastlinu považuje aj taká, ktorá je pestovaná mimo jej prirodzeného areálu. Nevidíme dôvod, aby to u voľne žijúcich živočíchov bolo definované iným spôsobom.

6. V § 2 ods. 2 písm. n) (doterajšie písm. l) znie: „drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len „drevina") strom, ker alebo lianu, vrátane ich koreňovej sústavy, rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesných pozemkov, 10)“.

V súčasne platnej vyhláške č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., o ochrane prírody a krajiny, v prílohe č. 33 – Zoznam drevín a ich spoločenská hodnota sa dreviny delia na stromy, kere a liany. Domnievame sa, že uvedené rozdelenie by malo byť premietnuté aj do základnej definície dreviny, na základe čoho navrhujeme uvedené doplnenie.

7. V § 3 ods. 7 na konci vypustiť časť vety za bodkočiarkou „ohlásenie sa nevyžaduje, ak ide o činnosť povoľovanú podľa osobitných predpisov, ku ktorej sa ako dotknutý orgán vyjadruje orgán ochrany prírody.“.

Domnievame sa, že nahradenie ohlasovacej povinnosti vyjadrením podľa § 14 návrhu zákona, v prípade, ak toto bolo vydané k činnostiam povoľovaným podľa osobitných predpisov nie je dostatočným nástrojom na zabezpečenie záujmov ochrany prírody podľa návrhu zákona a to vzhľadom k tomu, že vyjadrenie nie je vydávané formou rozhodnutia v správnom konaní (teda formou individuálne záväzného správneho aktu), naopak orgán ochrany prírody v ňom upozorňuje na to, aké podmienky je potrebné podľa návrhu zákona dodržať (teda aké povinnosti si z hľadiska záujmov ochrany prírody musí splniť, o vydanie akých rozhodnutí si má požiadať apod.). Vyjadrenie samotné tieto podmienky a povinnosti nemôže nahradiť, preto je nezmyselné, aby vyjadrenie nahradzovalo jednu z povinností podľa zákona (ohlasovaciu povinnosť, resp. proces vydávania súhlasu v správnom konaní v zmysle našej 1. pripomienky) pretože ono samo nie je spôsobilé túto povinnosť v plnohodnotnej miere nahradiť. Uvedenú pripomienku si uplatňujeme len v prípade neakceptácie všeobecnej pripomienky č. 1.

8. V § 3 ods. 12 nahradiť číslovku „15“ číslovkou „30“.

Legislatívno-technická pripomienka. V § 3 odsek 9 môže ohlasovateľ uskutočniť činnosť do 30 dní od ohlásenia, ak mu nebolo doručené oznámenie organizácie ochrany prírody, avšak organizácia ochrany prírody má v odseku 12 povinnosť vydať oznámenie do 15 pracovných dní. Navrhujeme uvedený nesúlad upraviť navrhovaným spôsobom.

9. V § 7 ods. 4 znie: „Činnosť vykonávaná na území mokrade, ktorá môže spôsobiť zmenu stavu mokrade uvedenej v zozname podľa odseku 2 alebo 3, alebo na území, ktoré má na túto mokraď bezprostredný vplyv, je možné vykonávať len so súhlasom ministerstva, ak nie je na túto činnosť potrebné vydanie iného rozhodnutia podľa tohto zákona. Ak sa činnosť, na ktorú je potrebné vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona, uskutočňuje na území mokrade uvedenej v zozname podľa odseku 2 alebo 3, alebo na území, ktorá má na túto mokraď bezprostredný vplyv, orgán ochrany prírody a krajiny v rozhodnutí stanoví podmienky jej uskutočnenia, tak aby bola zabezpečená ochrana mokradí.“.

Domnievame sa, že navrhovaná ochrana mokradí nezabezpečí ich dostatočnú ochranu, tak ako to požaduje Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva uzatvorený dňa 2. februára v Ramsare, ku ktorému Slovenská republika pristúpila. Ten, vo svojom článku čl. 4 ods. 1, stanovuje, že každá zmluvná strana bude podporovať zriaďovanie mokraďových chránených území a náležite sa postará a ich ochranu. Domnievame sa, že navrhovaná ochrana mokradí v dostatočnej miere nezabezpečí požadovanú ochranu mokradí. Podmienky ich ochrany by sa podľa návrhu zákona mali stanovovať v prípade, ak sa na území vymenovaných mokradí uskutočňuje činnosť na ktorú sa vydáva rozhodnutie alebo vyjadrenie podľa tohto zákona, pričom však škála regulovaných činností v návrhu zákona v žiadnom prípade nezahŕňa všetky činnosti, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie mokrade. Navrhujeme preto, aby bol na ochranu vymenovaných mokradí stanovený osobitný súhlas Ministerstva životného prostredia SR, čím bude ich ochrana náležite pokrytá pre všetky činnosti, ktoré môžu mokrade poškodiť, pričom v prípade ak sa na činnosť vydáva nejaké iné rozhodnutie podľa tohto zákona, súhlas nebude potrebný. Uvádzame, že rovnaký stav ochrany mokradí platil aj do 1.12.2007, keď na každý zásah do mokrade bol potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Zároveň navrhujeme rozšíriť ochranu aj o územie v okolí mokrade, kde vykonanie činnosti by mohlo mať na mokraď bezprostredný vplyv.

10. V § 7 ods. 9 znie: „Zoznam mokradí podľa odseku 2 a 3 uverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku. Zoznam obsahuje názov mokrade, dôvod zaradenia do zoznamu, katastrálne územie a okres, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, rok jej zaradenia do zoznamu mokradí a mapu v mierke 1: 50 000,prípadne v inej mierke umožňujúcej vhodné zobrazenie hraníc mokrade spolu s územím, ktoré má na predmet ochrany bezprostredný vplyv. Ak sa takáto mokraď nachádza na chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme (§ 22), obsahuje mapa aj vyznačenie hraníc tohto územia.“.

Pripomienka v súvislosti s predchádzajhúcim bodom. Považujeme za dôležité, aby zoznamy mokradí obsahovali aj dôvod zaradenia do zoznamu a územie v oklí mokrade, na ktorom hrozí bezprostredný vplyv ohrozenia mokrade.

11. V § 8 ods. 2 navrhujeme preformulovať jednoznačným spôsobom.

Z ustanovenia nie je úplne jasné, ktoré invázne druhy je možné rozširovať len so súhlasom ministerstva a ktoré sú z tejto podmienky vyňaté. Navrhujeme uvedené ustanovenie preformulovať jednoznačným spôsobom, vyjadrujúcim úmysel navrhovateľa.

12. V § 11 ods. 1 za slová v 2. vete: „v súlade s existujúcimi významnými krajinnými prvkami“ vložiť slová: „a miestne významnými územiami“.

Doplniť v súlade s definíciami uvedenými v § 2.

13. V § 12 ods. 1 na konci vložiť novú vetu „Za miestne významné územie je možné vyhlásiť aj časti zelene za účelom jej ochrany.“.

Považujeme za významné, aby sa ako miestne chránené územie mohlo vyhlásiť aj časti zelene v zastavanom území obce, čím by miestna samospráva mala jednoznačný (aj politický) nástroj na ochranu zelene vo svojej obci, cez príslušné všeobecne záväzné nariadenie obce. Zeleň v zastavanom území obce považujeme za významnú krajinnú hodnotu, ktorej význam však nie je len estetický.

V súlade s Európskym dohovorom o krajine, Tematickou stratégiou mestského životného prostredia, ESDP (European Spatial Development Perspective – Európskou perspektívou priestorového rozvoja), 6. Environmentálnym akčným programom a inými európskymi politikami je potrebné chrániť vegetáciu ako významný činiteľ ochrany mestskej klímy, ale aj súčasti miestneho systému ekologickej stability. Pri tvorbe a ochrane vegetácie je potrebné postupovať podľa Štandardov minimálnej vybaveností obce (MŽP, 2002)

14. V § 18 ods. 1 vložiť nové písm. d) ktoré znie: „d) zasahovanie do biotopu európskeho alebo národného významu.“.

V zmysle čl. 11 smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) sa „Členské štáty budú z hľadiska ochrany prírody dohliadať na stav biotopov a druhov uvedených v článku 2 so zvláštnym zreteľom na prioritné typy biotopov a prioritné druhy.“. Ochrana biotopov navrhnutá podľa § 6 návrhu zákona, podľa nášho názoru, v dostatočnej miere nezabezpečuje ochranu biotopov podľa požiadaviek smernice a to najmä v chránených územiach, kde je koncentrácia významných a vzácnych biotopov najvyššia (bez ohľadu na navrhované ustanovenie § 34). Preto sa domnievame, že by zákon mal umožňovať, ako jednu z podmienok ochrany chránených území od 2. stupňa ochrany, vymedziť aj špecifický nástroj na ochranu biotopov. Orgán, ktorý územia vyhlasuje za chránené bude môcť zvážiť, či tento zákaz stanoví ako podmienku ochrany chráneného územia, alebo nie a to vzhľadom na faktický stav biotopov v území.

15. V § 19 ods. 1 písm. a) slová „a) a c)“ nahradiť slovami „a), c) a d)“.

Legislatívno-technická pripomienka v súvislosti s predchádzajúcim bodom.

16. V § 19 ods. 1 vložiť nové písmeno m), ktoré znie: „m) umiestniť stavbu.“.

V návrhu zákona je umiestnenie stavby možné zakázať až od 5. stupňa ochrany, čo z hľadiska negatívnosti zásahu do chránených území, ktoré môžu niektoré stavby spôsobiť považujeme za nedostatočné a domnievame sa, že stavebnú činnosť je potrebné regulovať už od 3. stupňa ochrany (teda v národných parkoch, resp. v zónach C chránených území, ktoré sú vyhlasované na zabezpečenie charakteristického vzhľadu územia).

17. V § 21 ods.1 písm. b) na konci doplniť slová „alebo rúbať alebo iným spôsobom poškodzovať stromy v lesných porastoch.“

Odôvodnenie:

Domnievame sa, že v najprísnejšie chránených územiach podľa návrhu zákona, nie je dostatočným spôsobom zabezpečený ich ochranný režim, ktorý by mal pozostávať z prirodzeného vývinu ekosystémov bez ľudských zásahov. Domnievame sa, že v lesných porastoch nepostačuje ustanoviť zákaz vykonávania ťažby dreva, ale je potrebné zakázať aj iné možné zásahy, ktoré umožňujú rúbanie stromov v lesných porastoch v lesných porastoch. Na základe toho požadujeme doplnenie uvedeného zákazu o zákaz rúbania, alebo iného poškodzovania stromov v lesných porastoch, čím bude ochranný režim najprísnejšie chránených rezervácií stanovený presnejšie, jednoznačnejšie a účelnejšie.

18. V § 21 ods. 1 vypustiť písm. i).

Legislatívno-technická pripomienka v súvislosti s bodom č. 8.

19. V § 25 slová „riaditeľstvom národného parku“ nahradiť slovami „príslušnou organizačnou jednotkou organizácie ochrany prírody a krajiny“.

Pojem riaditeľstvo národného parku zákon nepoužíva a takýto subjekt de iure ani de facto neexistuje. Navrhujeme ho nahradiť správnym, v zákone používaným, pojmom.

20. V § 29 vložiť nový odsek 5, ktorý znie: „(5) V prípade ohrozenia prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky návštevnosťou môže orgán ochrany prírody a krajiny rozhodnúť o jej uzavretí alebo o uzavretí jej časti pre verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej alebo do jej časti. Zákaz alebo obmedzenie vstupu je orgán ochrany prírody a krajiny povinný vopred prerokovať s dotknutými obcami.

Doterajší odsek 5 označiť ako odsek 6.

Domnievame sa, že aj v prípade prírodných pamiatok, by mala byť, podobne ako pri prírodných rezerváciách, možnosť orgánu ochrany prírody obmedziť jej návštevnosť verejnosťou v prípade ohrozenia jej prírodných hodnôt.

21. V § 30 ods. 5 písm. e) vypustiť slová „ktorý neslúži dokumentácii, propagácii, alebo ochrane jaskýň“.

Podľa nášho názoru nie je rozdiel medzi nakrúcaním filmu, či slúži dokumentácii, propagácii alebo ochrane jaskyne, alebo nie. Z hľadiska ochrany jaskyne je podstatné technické zabezpečenie nakrúcania filmu a preto žiadame, aby sa súhlas vzťahoval na každé nakrúcanie filmu.

22. V § 33 ods. 10 v prvej vete slovo „dvoch“ nahradiť slovom „šiestich“.

Odôvodnenie:

Vyhlásenie chránených území európskeho významu považujeme za zložitý proces, v rámci ktorého je potrebné rešpektovať práva vlastníkov pozemkov. Európska legislatíva stanovuje pre tento proces obdobie šesť rokov a vzhľadom k zložitým právnym vzťahom v rámci Slovenskej republiky je podľa nášho názoru dôležité ponechať priestor na širokú diskusiu s vlastníkmi pozemkov pri vyhlasovaní nových chránených území, ako aj priestor na vyriešenie primeraného odškodnenia vlatníkov pozemkov z titulu ochrany prírody v chránených územiach. Domnievame sa, že navrhovaná doba na vyhlásenie území európskeho významu za chránené do dvoch rokov od schválenia národného zoznamu je na tento účel prikrátka.

23. V § 34 ods. 21 číslovku „15“ nahradiť číslovkou „17“.

Legislatívno-technická pripomienka.

24. V § 35 ods. 3 vypustiť časť vety za bodkočiarkou „v prípade lesných hospodárskych plánov musí mať fyzická osoba odbornú spôsobilosť na spracovávanie lesného hospodárskeho plánu podľa osobitného predpisu alebo musí čestne vyhlásiť, že hodnotenie jeho vplyvu bude uskutočňovať v spolupráci s držiteľom takejto odbornej spôsobilosti.“.

Odôvodnenie:

Kvalifikačné predpoklady pre hodnotenie vplyvov na prírodné zložky nemôže byť podmienené kvalifikáciou potrebnou pre hospodárenie zo zložkami prírody za účelom dosahovania hospodárskeho výsledku. Okrem toho uvedená kvalifikácia sa nezaoberá vplvmi na iné zložky prírodného prostredia a hodnotenie vplvyvov na prírodné hodnoty ako prírodného celku so všetkými prírodnými vzťahmi a procesmi, preto požadujeme vypustenie tejto podmienky z návrhu zákona.

25. V § 35 doplniť nový odsek 7, ktorý znie: „Ministerstvo môže udeliť kvalifikáciu aj právnickej osobe, ak zamestnáva aspoň 2 osoby, ktorým bola kvalifikácia potvrdená. Ustanovenia odseku 4 až 6 na udeľovanie, predlžovanie a odobratie kvalifikácie pre právnické osoby sa použijú primerane.“.

Odôvodnenie:

Domnievame sa, že aj právnické osoby, by mali mať možnosť získať kvalifikáciu na hodnotenie vplyvov, podobne, ako to je pri odbornej spôsobilosti na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody, navrhujeme preto, aby to bolo umožnené v prípade, ak zamestnávajú aspoň 2 fyzické osoby, ktoré kvalifikáciu získali.

26. V § 38 odsek 2 vypustiť slovo „spravidla“.

Domnievame sa, že zóny chránených území by v každom prípade mali predstavovať celistvé časti chráneného územia, v opačnom prípade nemôžu plniť účel kvôli ktorým boli vymedzené. Slovo „spravidla“ je preto v tomto kontexte nadbytočné. V prípade, ak nie je možné v chránenom území vymedziť celistvé zóny, zóny sa nevyhlásia a zostane zachovaný režim stupňov ochrany s maloplošnými chránenými územiami.

27. V § 38 ods. 4 v poslednej vete na konci doplniť slová „bez ľudských zásahov“.

Odôvodnenie:

Účelom zóny A by mal byť prirodzený vývoj ekosystémov bez ľudských zásahov, čo považujeme za dôležité vyjadriť v zákonnej definícii zóny A, kvôli jednoznačnosti výkladu a aplikácie zákona.

28. Znenie § 43 ods. 1 písm. d) navrhujeme upraviť nasledovne: „ničiť, poškodzovať alebo zbierať jeho vývinové štádia, vrátane prázdnych vajec, z voľnej prírody,“

Odôvodnenie:

Z odborného pohľadu sa považujú za jedinca organizmu taktiež jeho vývinové štádia, upresnenie žiadame z dôvodu zachovania kontinuity v zákone o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu, nakoľko v zákone 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov to bolo takýmto spôsobom uvedené. Vypustenie vývinových štádií zo znenia ustanovenia tak môže vyvolať dojem, že tieto už ochrane nepodliehajú.

29. V § 43 ods. 1 navrhujeme doplniť nové písmeno f) v znení: „poškodzovať alebo ničiť jeho biotop“

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako g) a h).

Odôvodnenie:

Domnievame sa, že obmedziť ochranu lokalít chránených druhov len na miesta ich rozmnožovania alebo miesta odpočinku je nedostatočné. Kvalita a dostupnosť biotopu je základným predpokladom pre dlhodobé udržanie populácií chránených druhov a je aj jedným zo sledovaných parametrov pri vyhodnocovaní priaznivého stavu druhov európskeho a národného významu.

30. V § 43 ods. 2 navrhujeme vypustiť poslednú vetu.

Odôvodnenie:

Pôvodná formulácia je nejednoznačná. Miera plašenia, ktorá je ustanovením zakázaná je daná upresnením, že táto vplýva na prežívanie, reprodukčnú úspešnosť alebo zmenšenie územia výskytu druhu. Či je táto činnosť sporadická, je v tomto zmysle bezpredmetné.

31. V § 44 ods. 1 doplniť nové písm. f), ktoré znie: „úmyselne poškodzovať alebo ničiť ich biotopy,“.

Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako g) až i).

Odôvodnenie:

Domnievame sa, že v prípade chránených druhov vtákov je potrebná aj ochrana ich biotopov.

32. V § 44 ods. 4 na konci doplniť vetu: „Pre druhy, ktoré sú zároveň poľovnou zverou, neplatia zákazy podľa písm. a) a b) mimo obdobia hniezdenia a výchovy mláďat a pri návrate na hniezdiská.“.

Odôvodnenie:

V zmysle čl. 7 ods. 4 smernice č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, má členský štát povinnosť zabezpečiť, aby druhy vtákov, ktoré je možné loviť, neboli lovené v čase ich rozmnožovania a výchovy mláďat a počas návratu na hniezdiská a v tomto zmysle požadujeme doplnenie uvedeného ustanovenia.

33. V § 44 ods. 8 za slová „vedel o skutočnosti“ vložiť slová „alebo, vzhľadom k okolnostiam, mal vedieť,“.

Odôvodnenie:

Definícia úmyslu musí zahŕňať aj stav, keď dotknutý subjekt mal vedieť, že vzhľadom k okolnostiam sa dopúšťa protiprávnej činnosti, podobne ako to je stanovené pri definícii úmyslu v trestných, či priestupkových predpisoch, v opačnom prípade bude výrazne sťažené dokazovanie úmyslu.

34. V § 45 vložiť nový odsek 2, ktorý znie: „Je zakázané propagovať, ponúkať alebo predávať technické prostriedky slúžiace k odchytu alebo usmrcovaniu živočíchov zakázanými metódami a spôsobmi podľa odseku 1 písm. a), ktoré neslúžia k iným účelom.“.

Najlepšou prevenciou pred používaním nelegálnych nehumánnych prostriedkov na usmrcovanie a odchyt chránených živočíchov je zákaz ich voľného rozširovania a propagácie. Odhaľovanie a dokazovanie ich nelegálneho používania je v praxi veľmi náročné a neefektívne. V súčasnosti sa bežne stáva, že niektoré predajne legálne ponúkajú na predaj technické prostriedky, ktorými však v zmysle návrhu zákona i súčasne platnej legislatívy nie je možné loviť, čo považujeme za scestné.

35. V § 49 ods. 3 vypustiť písm. e).

Odôvodnenie:

Z návrhu zákona nie je vôbec jasné akému účelu bude navrhovaná možnosť udelenia výnimky z druhovej ochrany slúžiť a z akého dôvodu by takáto výnimka mala byť udelená. Formulácia „v obmedzenom počte, pre určité druhy“ je vágna a nič nehovoriaca o účele, kvôli ktorému by mala byť výnimka udelená, čo môže spôsobiť jej zneužívanie a účelové používanie pri udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany. Zároveň uvádzame, že tento dôvod na udelenie výnimky nie je v dôvodovej správe žiadnym spôsobom odôvodnený.

36. V § 49 ods. 4 vypustiť písm. f).

Odôvodnenie:

Podobne ako v predchádzajúcom bode sa domnievame, že aj možnosť povoliť výnimku z ochrany voľne žijúcich vtákov z dôvodu uvedenom v návrhu zákona v § 49 ods. 4 písm. f), je príliš vágne a neurčito formulovaná (formulácia „iné rozumné využívanie určitých druhov v malom rozsahu“) a pri aplikácii zákona bude znamenať pokušenie zneužívať tento dôvod na udelenie výnimky. Z uvedeného dôvodu žiadame jeho vypustenie z návrhu zákona.

37. V § 49 vypustiť odsek 6.

Odsek 7 a 8 sa označia ako odsek 6 a 7.

Odôvodnenie:

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ani vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane, čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení neskorších predpisov, na ktoré navrhovaný § 49 odsek 6 návrhu zákona odkazuje, žiadne náležitosti, ktoré musí rozhodnutie o vydaní výnimky z druhovej ochrany chránených živočíchov stanovené smernicou o biotopoch obsahovať, neobsahuje, považujeme uvedené ustanovenie za nadbytočné a účelové a požadujeme jeho vypustenie z textu návrhu zákona. Zároveň nepovažujeme za vhodné, aby sa štátne orgány, ktorých zákonnou úlohou je zabezpečovať ochranu prírody a teda aj ochranu chránených živočíchov, zbavovali svojich kompetencií pri rozhodovaní o druhovej ochrane v prospech štátnych orgánov, ktoré majú v kompetencii štátnu správu na úseku poľovníctva. Zároveň uvádzame, že navrhované ustanovenie nie je v dôvodovej správe nijakým spôsobom zdôvodnené.

38. Vypustiť celý § 50.

Odôvodnenie:

Navrhované ustanovenie návrhu zákona v podstate znamená, pre určené druhy živočíchy (ktorými sú, v zmysle zákona napr. medveď hnedý, vydra riečna, rys ostrovid), zoficiálnenie regulačného odstrelu uvedených druhov živočíchov, keďže Ministerstvo životného prostredia SR bude oprávené, na základe uvedeného ustanovenia, jedným administratívnym aktom vymedziť počet jedincov napr. medveďa hnedého alebo rysa ostrovida, ktorý sa v daný rok môže legálne odloviť a usmrtiť, na rozdiel od súčasného právneho stavu, keď pri každom jednom jedincovi určeného druhu živočícha je nutné individuálne rozhodnutie o udelení výnimky vydané v správnom konaní. To bude v podstate znamenať zámernú reguláciu určených druhov živočíchov na základe tohto „opatrenia“. Tento navrhovaný inštitút považujeme za zneužiteľný a nezabezpečujúci ochranu určených druhov živočíchov, ale naopak zjednodušenie a uľahčenie ich usmrcovania a odlovu. Nedomnievame sa, že akýkoľvek určený druh živočícha (či už sa jedná o rysa ostrovida, vydru riečnu, losa mokraďového alebo medveďa hnedého) je potrebná, vzhľadom k veľkosti a stabilite ich populácie na území Slovenska i s ohľadom na celoeurópske populácie týchto druhov, ich zámerná regulácia. Z uvedených dôvodov požadujeme vypustenie uvedeného ustanovenia z návrhu zákona.

39. V § 55 ods. 6 písm. b) pred slovo „tri“ vložiť slovo „spravidla“.

Odôvodnenie:

Pripomienka vyplývajúca z praktického uplatňovania uvedeného ustanovenia v súčasnosti.

40. V § 57 ods. 3 doplniť vetu na koniec odstavca: „Ak dôvodom výrubu drevín v zastavanom území obce je stavba, súhlas možno vydať iba za podmienky, že 50% existujúcich drevín na pozemku zostane zachovaných.

Odôvodnenie:

V posledných rokoch nastáva veľký úbytok zelene v sídlach. Rozšírenou praxou pri novej výstavbe je odstrániť všetku zeleň z pozemku, po dokončení stavby sa vysádza nová zeleň, ktorá ale začne plniť ekologické funkcie po desaťročiach. Toto je ale zdôvodnené iba ušetrením finančných prostriedkov investorov, ktorí výstavbu realizujú. Na druhej strane je už v súčasnosti nedostatok plôch vhodných na náhradnú výsadbu. Dreviny vysadené ako náhradná výsadba navyše nepožívajú žiadnu ochranu pred ich likvidáciou v prípade, ak sa pozemok stavebne využije. Ide o v poslednej dobe známy efekt tzv. putovnej náhradnej výsadby. Náhradná výsadba nemá šancu sa dožiť veku dospelosti.

41. V § 57 ods. 4 písm. b), za slová „produkčných ovocných drevín“ vložiť slová „mimo súkromných záhrad alebo záhradkárskych osád“.

Odôvodnenie:

Keďže podľa § 57 ods. 4 písm. h), sa na výrub stromov v záhradách súhlas nevyžaduje, je logické, aby sa tam nevyžadovala ani podmienka výsadby produkčných ovocných drevín do jedného roka v prírpade ich výrubu. Zároveň môže dôjsť k paradoxnej situácii, keď záhradkár, na ktorého sa nevzťahuje povinnosť mať súhlas na výrubna základe § 57 ods. 4 písm. h), bude musieť tento výrub nahlásiť podľa § 57 ods. 7.

42. V § 57 ods. 4 písm. g) vložiť pred slovo „alebo“ slová: „mimo zastavaného územia obce“.

Mnohé druhy drevín (napr. agáty, pajasene) boli zámerne vysádzané v sídlach, pretože sú odolné voči nepriaznivým vplyvom urbanizovaného prostredia a ich umiestnenie je plne odôvodnené, pretože ich funkcie nemôžu prebrať iné druhy (hoci geograficky pôvodných a tradičných, ale oveľa citlivejších) drevín. Výrub drevín, ktoré sa vo voľnej prírode správajú ako „invázne“, nie je v mestskom prostredí možné realizovať bez predošlého posúdenia ich vplyvu orgánom ochrany prírody, t. j. bez vydania súhlasu.

43. V § 57 ods. 4 písm. h) pred slová „ak rastú“ vložiť slová „na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou,“.

Odôvodnenie:

V súčasnosti pomerne veľká časť chránených stromov podľa navrhovaného § 59 rastie v súkromných záhradách. Limit stanovený obvodom kmeňa 80 cm jasne vymedzuje uplatnenie tohto ustanovenia na stromy, ktoré by mohli svojou mimoriadnou krajinárskou hodnotou spĺňať parametre chráneného stromu. Aplikáciou navrhovaného § 57 ods. 4 písm. h) by znemožnilo vyhlásenie chráneného stromu v súkromných záhradách v budúcnosti úplne.

44. V § 57 ods. 4 vypustiť písm. i).

Odôvodnenie:

Podľa jedného z možných výkladov v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany nebude v zmysle zákona plošne zakázané rúbať dreviny. Ak by zostalo v platnosti toto ustanovenie, mohla by nastať situácia, že v štvrtom a piatom stupni ochrany (napr. v Horskom parku v Bratislave) bude možné rúbať dreviny bez súhlasu, pretože táto činnosť nebude v konkrétnom území zakázaná.

45. V § 57 vypustiť odsek 5.

Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 5 až 10.

Odôvodnenie:

Aplikácia navrhovaného ustanovenia, ktoré žiadame vypustiť by v podstate zanmenala takmer neobmedzenú a nikým nekontrolovanú možnosť zasahovať do drevín, ktorých obvod nepresahuje 40 cm (ak nie sú chránené iným ustanovením zákona), čo z hľadiska predmetu a účelu návrhu zákona považujeme za neprípustné. Pri aplikácii navrhovaného ustanovenia pri náhradnej výsadbe podľa § 58 by okrem iného, bolo umožnené beztrestné poškodzovanie a ničenie práve vysadenej náhradnej výsadby (väčšinou sa vysádzajú stromy s obvodom 20 cm), čo považujeme za absurdné.

46. V § 57 odsek 5 (doterajší odsek 6) za slová „odseku 4 písm. a)“ vložiť slová „a d)“.

Doplniť! (cestná zeleň, stromy v ochranných pásmach, na sieťach atď., výruby cez správne konanie, aby bola možnosť uložiť náhradnú výsadbu)

47. V § 57 odsek 5 (doterajší odsek 6) na konci vložiť slová „alebo ako súčasť verejnej zelene“.

Odôvodnenie:

Zeleň v sídlach predstavuje veľkú hodnotu a na starostlivosť o ňu sa každoročne vynakladajú nemalé finančné prostriedky, preto pokladáme za významné, aby sa pri zásahoch do nej používal prísnejší režim, podobne ako v územiach s druhým a tretím stupňom ochrany, teda aby sa aj na zásahy do drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene, vyžadoval súhlas aj v prípade drevín s obvodom menším ako 40 cm. Ďalším dôvodom je náhradná výsadba, ktorá sa vysádza väčšinou s obvodom kmeňa do 20 cm a ak by platilo navrhované ustanovenie aj na verejných priestranstvách, tieto dreviny by nemohli plniť funkciu, kvôli ktorej boli vysadené.

48. V § 57 ods. 6 (doterajší odsek 7) slová „b) a c)“ nahradiť slovami „c) a e)“.

Odôvodnenie:

Pri výruboch, pri ktorých sa vyžaduje oznamovacia povinnosť navrhujeme doplniť túto povinnosť aj pri výrube odumretých drevín, ktoré je svojou povahou a podstatou obdobné oznamovacej povinnosti pri výrube drevín, kde hrozí nebezpečie ohrozenia života a majetku. Na to, aby sa zabránilo nelegálnym výrubom drevín, je rovnako potrebné preukázať, že drevina, ktorá bola vyrúbaná, bola odumretá.

49. V § 57 odsek 6 (doterajší odsek 7) za slová „splnenie podmienok na výrub drevín“ vložiť slová „vrátane fotodokumentácie alebo obdobných dôkazov“

V praxi sa často stávali prípady, že zdravý strom, ktorý neohrozoval zdravie, život, ani majetok človeka, bol vyrúbaný a orgánu ochrany prírody bolo doručené niekoľkoriadkové oznámenie o výrube bez akýchkoľvek overiteľných dôkazov. Orgánu ochrany prírody vznikali situácie, kedy nebolo možné vykonať kontrolu splnenia podmienok na výrub drevín.

50. V § 57 odsek 7 (doterajší odsek 8) písm. b) za slová „na ochranu drevín,“ vložiť slovo „verejnej zelene,“.

Odôvodnenie:

Domnievame, sa, že pri určovaní podrobnejších podmienok na výrub, ak ho vyžadujú osobitné predpisy, by príslušný orgán ochrany prírody mal vo svojom rozhodnutí zohľadniť aj ochranu verejnej zelene, podobne, ako ochranu drevín, biotopov a pod.

51. V § 57 doplniť nový odsek 10, ktorý znie: „Ošetrovanie drevín môžu vykonávať len osoby, ktoré majú na ošetrovanie drevín odborné predpoklady (ďalej len "odborne spôsobilá osoba na ošetrovanie drevín").

Doterajší odsek 10 sa označí ako odsek 11.

Odôvodnenie:

Navrhujeme, aby bola v návrhu zákona jednoznančne stanovená povinnosť, aby pri ošetrovaní drevín mohli túto činnosť vykonávať len osoby s príslušnou kvalifikáciou. Prax ukázala, že neodborným ošetrovaním dochádza k významnému a často trvalému poškodeniu drevín, preto požadujeme, aby sa jednoznačne stanovili podmienky jeho vykonávania. Podrobnosti o príslušnej kvalifikácii by mali byť predmetom vykonávacej vyhlášky.

52. V § 57 ods. 11 za slová „výrub drevín“ vložiť čiarku a slová „o odborných predpokladoch podľa odseku 10.“.

Odôvodnenie:

Legislatívno-technická pripomienka v súvislosti s predchádzajúcim bodom.

53. V § 58 ods. 1 doplniť prvú vetu o slová: „a starostlivosť o ňu, minimálne po dobu troch rokov“. Vypustiť 2. vetu: „Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody a krajiny uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov.“

Odôvodnenie:

Starostlivosť o náhradnú výsadbu ukladajú orgány ochrany prírody už aj teraz aj tým žiadateľom, ktorí sadia na svojom pozemku a v prípade, že drevina uschne, ukladajú povinnosť ju nahradiť novou drevinou. A to z toho dôvodu, že náhradná výsadba často neprežije a ak by nebola uložená povinnosť náhrady za uschnutú drevinu, náhradná výsadba by stratila zmysel. Je nám jasné, že v § 57 ods. 2 je uložená povinnosť vlastníkovi pozemku sa o drevinu starať stále, ale navrhujeme, aby starostlivosť o novú výsadbu bola kontrolovaná orgánom ochrany prírody. Myslíme si (pri pozitívnom uvažovaní), že ak sa drevina po 3 rokoch ujme, je menší predpoklad, že ju vlastník pozemku odstráni.

Upozorňujeme však na dôležitú skutočnosť: sú časté prípady, že náhradná výsadba uskutočnená na súkromnom pozemku (teda na pozemku, ktorého vlastníkom nie je obec, t. j. mimo verejnej zelene) môže po troch rokoch (keď ju ešte môže kontrolovať orgán ochrany prírody, ako to navrhujeme vyššie) je odstránená bez príslušného súhlasu, pretože má drevina menej ako 40 cm a na jej výrub nie je potrebný súhlas. Náhradná výsadba by mala byť legislatívne ošetrená zákazom výrubu do doby, kým nedorastie minimálne do rozmerov, na výrub ktorých je potrebný súhlas.

Ďalšia poznámka: pri ukladaní náhradnej výsadby sa stáva, že sa použije kombinácia náhradnej výsadby a finančnej náhrady – takáto možnosť v zákone nie je uvedená. (možno by stačilo toto riešiť vo vyhláške). Dôvody kombinácie – napr. v Bratislave už pomaly nie sú plochy vhodné na náhradnú výsadbu (MČ Ružinov, Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto, t. j. mestské časti, v ktorých sa uskutočňuje masívna nová výstavba, miznú voľné, najmä zelené plochy). Ak by sa ukladala iba finančná náhrada, bremeno starostlivosti o novú výsadbu (od začiatku) by bolo výlučne na obci, nie na žiadateľovi.

54. V § 58 doplniť odsek 4, ktorý znie: „Podrobnosti o náhradnej výsadbe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“

Odôvodnenie:

Podrobnosti o primeranej náhradnej výsadbe, o kombinácii uloženia náhradnej výsadby a finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty drevín, ako sa určí počet drevín (výpočet sa má robiť nie podľa trhovej hodnoty novovysádzanej dreviny, ale podľa spoločenskej hodnoty dreviny určenej v prílohe č. 33 vyhlášky č. 24/2003).

Z praxe upozorňujeme na nezrovnalosti pri ukladaní náhradnej výsadby: ak sa uloží náhradná výsadba, často je jej spoločenská hodnota (ba dokonca niekedy aj trhová hodnota) oveľa nižšia ako hodnota drevín odsúhlasených na výrub. Ak sa ale ukladá finančná náhrada, ukladá sa v plnej výške vypočítanej spoločnskej hodnoty drevín odsúhlasených na výrub. Toto je nerovnaký postup voči žiadateľom. Keďže je ťažšie odôvodniteľné uloženie finančnej náhrady iba časti z celkovej výšky spoločenskej hodnoty (nepoznáme prípady, že by sa uložilo uhradiť povedzme 100 000 Sk, ak celková spoločenská hodnota je povedzme 250 000 Sk), treba radšej uložiť náhradnú výsadbu do výšky spoločenskej hodnoty. Upozorňujeme na správny poriadok, ktorý hovorí (§ 3 ods.4), že správny orgán dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

55. V § 60 ods. 5 nahradiť slová „odo dňa vyhlásenia zámeru“ za slová „odo dňa podania návrhu na vyhlásenie“.

K vyhláseniu zámeru je potrebné mať rozhodnutie o štandardizácii názvu OCHČPaK. Navrhnutý názov musí byť prerokovaný Názvoslovnou komisiou Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK SR), ktorá môže prerokovať názov až po vyjadrení miestne príslušnej Správy katastra, ktorá takisto musí zvolať komisiu, ktorá odsúhlasí názov. Po prerokovaní v Názvoslovnej komisii ÚGKK SR táto odporučí Úradu geodézie, kartografie a katastra SR názov na schválenie. Jedine predseda úradu je zo zákona kompetentný vydať rozhodnutie o štandardizácii názvu. K tomuto rozhodnutiu potrebuje oficiálne písomné stanovisko Ministerstva kultúry SR dotknutého ministerstva, v tomto prípade Ministerstva životného prostredia SR.

Keďže rozhodnutie o štandardizácii názvu OCHČPaK je príliš zdĺhavé a závislé na viacerých inštitúciách, kde jedna organizácia nemôže pokračovať v schvaľovaní bez vyjadrenia inej, navrhujeme, aby predbežná ochrana platila už odo dňa podania návrhu na vyhlásenie na príslušný úrad.

56. V § 60 odsek 5 nahradiť slová „odo dňa vyhlásenia zámeru“ za slová „odo dňa podania návrhu na vyhlásenie“.

Ako pri bode č. 51.

57. V § 60 ods. 10 vypustiť slová „spolu s vyjadrením, že sa zriekajú nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.“.

Odôvodnenie:

Podmienka, že pri podnete na vyhlásenie nového územia za chránené iným subjektom ako organizáciou ochrany prírody a krajiny, musí byť priložené vyjadrenie o tom, že vlastník pozemku sa vzdáva náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, bude v podstate znamenať, že žiaden iný subjekt, než organizácia ochrany prírody a krajiny, nebude môcť takýto podnet podať, keďže je takmer nepredstaviteľné, aby sa vlastník pozemku vzdal peňazí v podobe náhrady za obmedzenie, ak sa na jeho území chránené územie vyhlási, preto žiadame o vypustenie uvedenej podmienky. Zároveň uvádzame, že navrhované ustanovenie nie je v dôvodovej správe nijakým spôsobom zdôvodnené.

59. Navrhujeme znenie § 62 ods. 3 zmeniť nasledovne: „Ak hrozí nedodržanie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, lehota podľa odseku 1 sa pri vyhlasovaní územiach európskeho významu a chránených vtáčích územiach primerane skráti“

Odôvodnenie:

V prípade, že by sa ostávajúce chránené vtáčie územia z vládou schváleného zoznamu nepodarilo vyhlásiť do účinnosti nového zákona,vyhlasovanie doteraz nevyhlásených chránených vtáčích území by trvalo viac ako dva roky. Pritom Slovenská republika mala povinnosť vyhlásiť chránené vtačie územia ku dňu vstupu SR do EÚa z dôvodu nedodržania tejto povinnosti vedie voči Slovensku Európska komisia konanie za porušenie komunitárneho práva. V rámci tohto konania Slovensko prisľúbilo vyhlásiť ostávajúce chránené vtáčie územia do konca roku 2008.

60. V § 67 vložiť nový odsek 2, ktorý znie: Ošetrovanie drevín vykonávajú odborne spôsobilé osoby (ďalej len "odborne spôsobilá osoba na ošetrovanie drevín"). Podrobnosti o odborne spôsobilých osobách na ošetrovanie drevín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Doterajšie odseky 2 až 9 sa označia ako odseky 3 až 10.

Odôvodnenie:

Neodborné ošetrovanie drevín vedie v praxi často k ich poškodeniu, ba až zničeniu. Ošetrovanie drevín sme sa snažili preto presadiť ako viazanú živnosť, keď sa novelizoval Živnostenský zákon. V roku 2007 sme komunikovali s pracovníkmi MŽP SR ohľadom novely živnostenského zákona. Dostali sme odpoveď, že doplneniu živnostenského zákona o novú živnosť musí predchádzať úprava odbornej spôsobilosti v súčasne platnom zákone č. 543/2002 Z. z., ktorá tu zatiaľ chýba. Prostredníctvom e-mailovej komunikácie s Mgr. Gabrielou Švedlárovou, v tom čase hlavnou štátnou radkyňou, odbor legislatívy, sme dostali prísľub v roku 2007, že predmetná zmena sa najprv zapracuje do zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa bude čoskoro novelizovať a následne sa urobí doplnenie do živnostenského zákona. Nakoľko sa tak v predloženom zákone o ochrane prírody a krajiny nestalo, žiadame o doplnenie v hore uvedenom zmysle.

61. V § 68 vypustiť odsek 2.

Odôvodnenie:

Vzťah medzi oprávnenou osobou vykonávajúcou výskum a vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku nie je predmetom návrhu zákona. Je jednoznačné, že vlastnícke práva a záujmy vlastníka pozemku je oprávnená osoba vykonávajúca výskum povinná dodržiavať podľa osobitných predpisov (napr. občiansky zákonník), ale aj podľa znenia § 68 ods. 4 návrhu zákona, čo pokladáme za dostačujúce. Navrhovaný § 68 odsek 2 v niektorých prípadoch neprimerane sťaží až znemožní vykonávanie výskumu, ke´d napr. pri sčítavaní vtáctva za účelom výskumu na 10 km dlhej línii mimo chráneného územia by oprávnená osoba bola povinná vopred uzavrieť dohody možno aj so stovkami ťažko identifikovateľných a dosiahnuteľných vlastníkov, čo prakticky nie je možné uskutočniť. Amatérsky ornitológ (čiže osoba, ktoré nie je zákonom klasifikovaná ako „oprávnené osoba“) by v zmysle návrhu zákona mohol uskutočniť rovnakú činnosť – nie za účelom výskumu – bez akýchkoľvek obmedzení.

Doterajšie odseky 3 až 8 sa označia ako odseky 2 až 7.

62. V § 70 ods. 3 slová „Environmentálneho fondu“ navrhujeme nahradiť slovami „organizácie ochrany prírody a krajiny.“

Podľa nášho názoru je vstupné príjem generovaný kvalitou konkrétneho chráneného územia a logicky by teda mal byť použitý v záujme zabezpečenia jeho ďalšej ochrany, a teda by mal byť súčasťou rozpočtu organizácie ochrany prírody. V prípade, ak je vstupné príjmom Environmentálneho fondu, táto podmienka nie je splnená.

63. V § 75 ods. 1 v prvej vete nahradiť slová „v súlade s programom starostlivosti“ slovami „v súlade s podmienkami ochrany podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a v súlade s programom starostlivosti.“

Odôvodnenie:

Navrhujeme jednoznačne vyjadriť, že vlastník pozemku na to, aby mal nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania je povinný hospodáriť najmä v súlade s podmienkami ochrany stanovenými na základe zákona, pretože tie vyjadrujú základný ochranný štatút záujmov chránených týmto zákonom.

64. V § 75 ods. 3 znie: „O výške náhrady rozhoduje organizácia ochrany prírody a krajiny.“.

Odôvodnenie:

Vzhľadom k tomu, že obmedzenia bežného obhospodarovania vznikajú už priamo na základe zákona (jednotlivými zákazmi, či inými obmedzeniami) alebo na základe rozhodnutí na základe ktorých bolo bežné obhospodarovanie obmedzené (napr. povolením výnimky zo zakázaných činností so stanovenými podmienkami, či iným rozhodnutím, ktorým sa bežnéobhospodarovanie obmedzí) nie je nutné, aby takéto rozhodnutie deklaratívne vydával ešte ďalší orgán štátnej správy. Nárok na náhradu by mal vznikať okamžikom vzniku obmedzenia a to sa stane buď vyhlásením územia za chránené, alebo vydaním obmedzujúceho rozhodnutia podľa tohto zákona. V konaní o náhrade by mala organizácia ochrany prírody a krajiny rozhodovať len o jej výške.

65. V § 75 ods. 5 znie: „Ak sú na vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 potrebné podklady od vlastníka nehnuteľnosti, organizácia ochrany prírody a krajiny ho, v primeranej lehote, vyzve na ich predloženie. Nedodržaním lehoty nárok na náhradu nezaniká.“.

Odôvodnenie:

Navrhovaná zmena logicky súvisí s predchádzajúcim bodom.

66. V § 75 ods. 12 slovo „pozemku“ nahradiť slovom „nehnuteľnosti“.

Odôvodnenie:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s terminológiou uvedenou v § 75 ods. 1.

67. V § 82 ods. 1 písm. m) bod 23 nahradiť slová „§ 78“ slovami „§ 78 až § 80“.

Odôvodnenie:

Domnievame sa, že organizácia ochrany prírody by mala vykonávať aj správu vo vlastníctve štátu, ktoré štát získal výkupom, alebo zámenou pozemkov.

68. V § 84 písm. i) vložiť za slová „tretím“ čiarku a slovo „alebo“ a vypustiť slová „alebo piatym“ a slová „zóny podľa § 38“ nahradiť slovami „zónu B, C a D podľa § 38“.

Odôvodnenie:

Na to aby bol zabezpečený jednoznačný bezzásahový režim v územiach s najprísnejšou ochranou je potrebné, aby v nich zákon neumožňoval povolenie výnimky na základe vágne znejúceho „odôvodneného prípadu“ ako to predpokladá návrh zákona. Domnievame sa, že v prípade najprísnejšie chránených území, by malo byť možné vykonávanie činností len v prípade výnimiek z podmienok ochrany stanovených podľa § 37 návrhu zákona.

69. V § 85 vložiť nový odsek 4, ktorý znie: „Obvodný úrad životného prostredia si vyhradí pôsobnosť obce podľa § 86 ods. 2 písm. d), e), g) a h) v zastavanom území obce, ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obce.“

Odôvodnenie:

V praxi sa stáva, že v prípadoch, keď obec žiadala samu seba o vydanie súhlasu na výrub dreviny, dochádzalo k porušovaniu zákona, neboli splnené podmienky na výrub dreviny. Obdobne ako je to v stavebnom zákone, že obec si sama nemôže vydať stavebné povolenie, aj v prípade súhlasu na výrub dreviny by si obec nemala dávať sama sebe súhlas, ale mal by to robiť obvodný úrad životného prostredia. V doterajšom zákone si obvodný úrad mohol vyhradiť pôsobnosť obce, teraz žiadame, aby to bola povinnosť.

Ak by sa upravil § 85, ako žiadame, potom bude potrebné dať do súladu aj pôsobnosť obce - § 86.

70. V § 98 ods. 2 vypustiť písmeno f).

Doterajšie písmena g) až u) sa označia ako písmená f) až t).

Odôvodnenie:

Požadujeme, aby aj konanie o určení toho, ktorá z činností sa považuje za potrebnú na vykonávanie starostlivosti o chránené územie podľa § 37 písm. c) návrhu zákona, bola konaním podľa všeobecných predpisov o správnom konaní a návrhu zákona ukončená meritórnym, právne záväzným rozhodnutím. V opačnom prípade môže táto možnosť orgánu ochrany prírody a krajiny viesť k možnému zneužívaniu tejto právomoci, pretože nebudú stanovené žiadne procesné postupy, ktoré by musel orgán ochrany prírody a krajiny dodržať, pričom uvedené konanie jednoznačne spĺňa definíciu správneho konania podľa § 1 správneho poriadku (jednoznačne sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb).

71. V § 99 ods. 5 znie: „V konaní podľa tohto zákona je účastníkom konania aj združenie zriadené podľa osobitného predpisu 135), ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktorá písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7.“

Odôvodnenie:

Aarhuský dohovor (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z.z.) v ustanovení článku 6 ods. 1 písm. b) stanovuje, že tzv. „zainteresovaná verejnosť“ (podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru sú zainteresovanou verejnosťou aj mimovládne organizácie chrániace životné prostredie) musí mať v konaní o povolení činnosti „ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“, práva vymenované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Podľa zneniaAarhuského dohovoru „Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam“.

Podľa Implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru (str. 92) „Pododsek b) stanovuje pre Strany povinnosť zahrnúť pod článok 6 iné aktivity neobsiahnuté v prílohe, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.“ Podľa Implementačného sprievodcu k Aarhuskému dohovoru (str. 93) „Je tiež zjavné, že predtým ako bude pododsek b) aplikovaný, nie je potrebné, aby bolo vopred určené, že navrhovaná činnosť bude s určitosťou mať významný vplyv na životné prostredie. Dohovor stanovuje, že Strany rozhodnú o použití článku 6 tam, kde navrhované činnosti neobsiahnuté v prílohe môžu mať významný vplyv na životné prostredie.“

Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru je štát jednoznačne povinný vo svojej vnútroštátnej legislatíve priznať zainteresovanej verejnosti (teda aj ekologickým mimovládnym organizáciám) práva vymenované v čl. 6 a 9 pri povoľovaní činností, ktoré potenciálne „môžu mať“ významný vplyv na životné prostredie.

Činnosti povoľované podľa návrhu zákona o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu celkom jednoznačne môžu potenciálne mať významný vplyv na životné prostredie, pretože ide o povoľovanie priamych zásahov do prírody a životného prostredia.

Práva účasti na konaní sú vymenované v ďalších odsekoch článku 6 Aarhuského dohovoru – ide napr. o právo byť informovaná o konaniach o povoľovaní navrhovaných činností (čl. 6 ods. 2 a 6), právo podávať pripomienky k navrhovaným činnostiam ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení činnosti (čl. 6 ods. 7), právo, aby boli v rozhodnutiach o povolení činnosti zohľadnené výsledky účasti verejnosti (čl. 6 ods. 8) alebo právo byť informovaná o výslednom rozhodnutí a dôvodoch a úvahách, z ktorých rozhodnutie vychádza, pričom rozhodnutie musí obsahovať informácie o zapojení verejnosti do konania (čl. 6 ods. 9). Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru musia mať mimovládne organizácie chrániace životné prostredie prístup k súdu za účelom napadnúť vecnú alebo procesnú nezákonnosť rozhodnutia o povolení činností, podliehajúcich článku 6, alebo nečinnosť.

Práve postavenie účastníka správneho konania v zmysle ustanovení Správneho poriadku spĺňa požiadavky kladené Aarhuským dohovorom na účasť zainteresovanej verejnosti v konaniach o povolení činností a prístup k súdu.

„Zúčastnená osoba“ nemá (v porovnaní s „účastníkom” konania) v konaní o povolení činností nasledovné práva, ktoré zainteresovaná verejnosť (aj združenia chrániace životné prostredie) musia mať podľa Aarhuského dohovoru:

1. právo, aby sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ako sa vyrovnal s jej návrhmi a námietkami a s jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

2. právo na sprístupnenie obsahu (textu) textu rozhodnutia, vrátane odôvodnenia rozhodnutia

3. právo na doručenie rozhodnutia o proteste prokurátora

4. právo, aby správny orgán upovedomil o oprave chýb v písaní, v počtoch a iných zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia

5. právo na prístup k súdu za účelom napadnúť vecnú alebo procesnú nezákonnosť rozhodnutia o povolení činnosti alebo nečinnosť.

Návrh zákona však navrhuje priznať združeniam chrániacim životné prostredie iba postavenie „zúčastnenej osoby“. Preto je navrhované ustanovenie § 99 ods. 5 v rozpore s Aarhuským dohovorom. Navrhujeme, aby sa pre združenia chrániace životné prostredie zakotvilo postavenie účastníka konania, čím bude ustanovenie zosúladené s Aarhuským dohovorom.

70. V § 107 ods. 2 písm. j) na konci doplniť slová „alebo propaguje, ponúka alebo predáva technické prostriedky, ktoré zakázané metódy a prostriedky umožňujú,“.

Odôvodnenie:

Legislatívo- technická pripomienka v súvislosti s bodom 23.

72. V § 107 ods. 3 vložiť nové písmeno y), ktoré znie: „koná v rozpore s § 57 ods. 12.“

Odôvodnenie:

Orezy listnatých drevín sa veľmi často vykonávajú v období vegetačného pokoja, pretože organizácie vykonávajúce údržbu drevín pre obce nemajú v zime čo robiť, tak orezávajú stromy. Orez živých konárov v zime sa považuje za poškodzovanie stromov. V zákone síce je uvedené, že poškodzovanie dreviny je zakázané (a aj sankcie za to sú ), ale často sa stávalo, že nebolo možné presne určiť, čo poškodenie je a čo nie je. Preto žiadame doplnenie do tohto paragrafu sankciu za také poškodenie, kde sa to určiť dá (orezy mimo stanoveného dátumu).

73. V § 109 ods. 1 písm. zd) za slová „poľovnou zverou“ doplniť slová „propagovať, ponúkať alebo predávať technické prostriedky, ktoré zakázané metódy a prostriedky umožňujú,“.

Odôvodnenie:

Legislatívo- technická pripomienka v súvislosti s bodom 32.

74. V § 109 ods. 1 doplniť nové písmeno zz), ktoré znie: „koná v rozpore s § 57 ods. 12.“

Odôvodnenie:

Ako pri pripomienke 67

75. V § 109 ods. 2 písm. d) zmeniť slová „až zy)“ na slová „až zz)“.

Odôvodnenie:

Ako pri pripomienkach 67 a 69

76. V § 120 vypustiť odsek 11.

Odôvodnenie:

Návrh zákona v § 120 ods. 11 stanovuje, že na činnosti uvedené v lesných hospodárskych plánoch sa nevyžaduje výnimka ani ohlasovacia povinnosť podľa návrhu zákona, avšak zároveň aj na tieto činnosti naďalej platia zákazy uvedené v tomto zákone, pretože tie platia na všetky činnosti bez rozdielu, teda aj na tie, ktoré sú uvedené v lesných hospodárskych plánoch. Na takúto činnosť by sa výnimka nevyžadovala, ale zákaz ostáva v platnosti naďalej, čo do celkovej systematiky návrhu zákona a jeho postavenia v systéme právnych predpisov vnáša značný chaos a nesystémový prvok. Je možné zároveň si predstaviť aj absurdný výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého by všetky činnosti uvedené v lesnom hospodárskom pláne, boli „vyňaté“ z pôsobnosti tohto zákona, bez ohľadu na to, či boli zapracované do lesného hospodárskeho plánu v súlade s týmto zákonom, alebo nie. Tým by sa stalo, že individuálne záväzný právny akt vydávaný orgánom štátnej správy, ktorý musí byť v súlade so všetkými všeobecne záväznými právnymi predpismi by mohol byť v rozpore s týmto zákonom, čo je v právnom štáte neprípustné. Zároveň je možné účelové „nezapracovanie“ niektorých zákazov (napríklad v najprísnejšie chránených rezerváciách, kde je akýkoľvek zásah, v zmysle účelu návrhu zákona neprípustný) do lesného hospodárskeho plánu, ktoré schvaľujú orgány štátnej správy lesného hospodárstva a nie orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny, čím by sa legálnym spôsobom umožnili zásahy do chránených území, ktoré by mohli spôsobiť trvalé poškodenie prírodných hodnôt dotknutých chránených území a to dokonca pod hrozbou sankcií zo strany orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Zároveň uvádzame, že navrhované ustanovenie nie je v dôvodovej správe nijakým spôsobom zdôvodnené.

77. V Čl III. sa v bode 5. za slová „o pôvode“ dopĺňa text v znení „a text „a na exempláre skupiny B, ktoré boli nadobudnuté v súlade s osobitným predpisom. 43a)“.“

Odôvodnenie:

Navrhovaná zmena jasne a jednoznačne definuje, akým dokladom má byť pôvod exemplárov preukázaný - preukazom o pôvode. Podľa súčasného právneho stavu sa občan dostáva do právnej neistoty. V súlade s čl. 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 338/97 totiž musí byť preukázané k spokojnosti príslušného orgánu daného členského štátu, že aj exempláre prílohy B boli nadobudnuté v súlade s právnymi predpismi platnými pre ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V opačnom prípade pre exempláre platí zákaz komerčného využitia v súlade s čl. 8 ods. 1.

78. V Čl. III. sa v bode 8. za slová „a odchovaných v zajatí“ dopĺňa text v znení: „a vypúšťajú slová „exempláre stavovcov skupiny „B“, okrem vtákov narodených a odchovaných v intenzívnej ľudskej opatere, ktoré sa označujú jedinečným, nedeliteľným a nesnímateľným krúžkom“.“

Odôvodnenie:

Kontrola dokladov, v ktorých nie je uvedené jednoznačné nezameniteľné označenie exemplára nespĺňa svoj účel a je absolútne bezpredmetná.