Nemáte prístup k Vášmu heslu?
Základné princípy spolupráce medzi ochrancami prírody a vlastníkmi lesov
EKOFÓRUM, 9. mája 2007.
Základné princípy spolupráce medzi ochrancami prírody a vlastníkmi lesov, spadajúcich do navrhovanej siete NATURA 2000
1) Štátna ochrana prírody SR ako organizácia stále uspokojivo nerieši majetkovú ujmu. Môže byť za tým aj politická objednávka. Niektorým politikom vyhovuje konflikt medzi ochranármi a súkromnými vlastníkmi, pretože sa ním dá zdôvodňovať nemožnosť ochrany čohokoľvek. "Vlastníci s tým nesúhlasia! Chcete obmedzovať ich vlastnícke práva?...." Živením tohto konfliktu môžu dosiahnuť oslabenie ochrany prírody na celom Slovensku, od ktorej si sľubujú lepšie možnosti pre ťažbu alebo niektoré druhy investícií.
2) Súkromní vlastníci automaticky prenášajú skúsenosti so ŠOP SR na ochranárov z mimovládnych organizácií a automaticky predpokladajú, že ich problém nechcú riešiť, čo nie je pravda.
3) V rámci ŠOP SR je zreteľný rozpor medzi pracovníkmi CHKO a NP, ktorí majú tendenciu chrániť všetky cenné územia a sľubovať vlastníkom primeranú náhradu, a ich vrcholovým menežmentom, ktorý má tendenciu rozlohu chránených území i prípadné odškodné minimalizovať a financie smerovať na budovanie školiacich stredísk, nákup techniky atď.
4) Mimovládne organizácie majú indície, že súkromní vlastníci sú štvaní proti nim štátnymi lesníckymi organizáciami , ako aj niektorými predstaviteľmi štátnych orgánov.
5) Lobistické skupiny chcú peniaze, určené napríklad pre rozvoj vidieka, presmerovať vo svoj prospech. Napriklad na tzv. protipožiarne pásy, cesty, ozdravné opatrenia v lesoch (rozumej ošetrovanie pesticídmi,...), ktore vykonávajú určité firmy, previazané na vysokých štátnych úradníkov. Peniaze, ktoré by mohli byť využité na mali byť využité na odškodnenie vlastníkov, spravidla končia v úplne iných rukách.
Mgr. Juraj Smatana
za EKOFÓRUM
Návrh na spoluprácu.
Základné princípy spolupráce medzi ochrancami prírody a vlastníkmi lesov, spadajúcich do navrhovanej siete NATURA 2000
- Právo na súkromné vlastníctvo i právo na zdravé životné prostredie sú ústavnými právami, ktoré nemusia byť v nevyhnutnom rozpore.
- EKOFÓRUM bude podporovať spravodlivé požiadavky súkromných vlastníkov na riešenie majetkovej ujmy, ktorá súkromným vlastníkom vzniká v chránených územiach.
- Zodpovedné štátne orgány by mali prijať také opatrenia, ktoré umožnia kompenzovať majetkovú ujmu formou výmeny súkromných pozemkov za štátne pozemky, formou dlhodobého nájmu, výkupu pozemkov alebo jednorázovej finančnej náhrady.
- Súkromní vlastníci by mali mať možnosť vybrať si takú formu náhrady za obmedzenia, ktorá im najviac vyhovuje.
- Štátne orgány by mali zabezpečiť legislatívny rámec pre zjednodušenie procesu odškodňovania vlastníkov, či už formou výmeny pozemkov, prenájmu alebo priznávania majetkovej ujmy. Štátne orgány sú povinné zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky z európskych alebo národných zdrojov. Ochranu prírody nie je možné vykonávať na úkor súkromných vlastníkov.
- V takomto prípade nebudú súkromní vlastníci a ich organizácie vyvíjať tlak na zníženie rozlohy chránených území európskej siete NATURA 2000. Takýto tlak by totiž s vysokou pravdepodobnosťou neviedol k očakávaným výsledkom, vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky a prísnu európsku legislatívu v tejto oblasti.
Definícia problémových okruhov medzi mimovládnymi organizáciami a súkromnými vlastníkmi lesov
1) Štátna ochrana prírody SR ako organizácia stále uspokojivo nerieši majetkovú ujmu. Môže byť za tým aj politická objednávka. Niektorým politikom vyhovuje konflikt medzi ochranármi a súkromnými vlastníkmi, pretože sa ním dá zdôvodňovať nemožnosť ochrany čohokoľvek. "Vlastníci s tým nesúhlasia! Chcete obmedzovať ich vlastnícke práva?...." Živením tohto konfliktu môžu dosiahnuť oslabenie ochrany prírody na celom Slovensku, od ktorej si sľubujú lepšie možnosti pre ťažbu alebo niektoré druhy investícií.
2) Súkromní vlastníci automaticky prenášajú skúsenosti so ŠOP SR na ochranárov z mimovládnych organizácií a automaticky predpokladajú, že ich problém nechcú riešiť, čo nie je pravda.
3) V rámci ŠOP SR je zreteľný rozpor medzi pracovníkmi CHKO a NP, ktorí majú tendenciu chrániť všetky cenné územia a sľubovať vlastníkom primeranú náhradu, a ich vrcholovým menežmentom, ktorý má tendenciu rozlohu chránených území i prípadné odškodné minimalizovať a financie smerovať na budovanie školiacich stredísk, nákup techniky atď.
4) Mimovládne organizácie majú indície, že súkromní vlastníci sú štvaní proti nim štátnymi lesníckymi organizáciami , ako aj niektorými predstaviteľmi štátnych orgánov.
5) Lobistické skupiny chcú peniaze, určené napríklad pre rozvoj vidieka, presmerovať vo svoj prospech. Napriklad na tzv. protipožiarne pásy, cesty, ozdravné opatrenia v lesoch (rozumej ošetrovanie pesticídmi,...), ktore vykonávajú určité firmy, previazané na vysokých štátnych úradníkov. Peniaze, ktoré by mohli byť využité na mali byť využité na odškodnenie vlastníkov, spravidla končia v úplne iných rukách.
Súkromní vlastníci a ochrancovia prírody môžu spoločne žiadať ministerstvá a vládu o splnenie ich povinosti - zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky z európskych alebo národných zdrojov na ochranu prírody.
Ochranu prírody nie je možné vykonávať na úkor súkromných vlastníkov.
Spojenectvom vlastníkov a ochrancov prírody by získali vlastníci aj ochrana prírody.
Ochranu prírody nie je možné vykonávať na úkor súkromných vlastníkov.
Spojenectvom vlastníkov a ochrancov prírody by získali vlastníci aj ochrana prírody.
Mgr. Juraj Smatana
za EKOFÓRUM