Nedotknutá Tichá dolina prekypuje životom, Nízke Tatry sužujú necitlivé lesnícke zásahy

 Ekológ a ornitológ Ing. Ján Topercer, CSc.: „Počas sčítania vtákov v NPR Tichá dolina (TANAP) realizovanom v závere mája 2009 na transektoch cez prevažne nevyťažený polom som zaevidoval až 49 druhov vtákov pri veľmi peknej celkovej hniezdnej hustote (rádovo 500-600 párov/1 km2).“

Ing. Rastislav Jakuš, PhD., špecialista na podkôrny hmyz:

„Mŕtve drevo z víchrice v roku 2004, ktoré je na dne Tichej doliny už dávno opustili lykožrúty. V súčasnosti v ňom žije veľké množstvo rôznych živočíchov, ktorí ho rozkladajú, a robia z neho hnojivo pre mladé stromčeky.“

Ing. Michal Wiezik, PhD., ekológ:

„Už štyri roky tu prebieha prirodzená sekundárna sukcesia, v rámci ktorej dochádza k obnovovaniu narušeného lesa. V prípade smreka bolo výrazné zmladenie zaznamenané v rámci všetkých nespracovaných biotopov, naopak na spracovaných polomoch bolo prirodzené zmladenie tejto dreviny takmer nulové. Hustota populácie jarabiny predstavovala priemerne takmer 40 000 jedincov na hektár v prípade stojacej kalamity, a až 70 000 jedincov na hektár na nespracovaných polomoch.“

„Kontrast stavu ekosystémov v Tichej doline, ktoré po veternej kalamite zostali nedotknuté, a ťažbou a postrekmi devastovaných ekosystémov vo východných Nízkych Tatrách, je doslova šokujúci“, porovnáva rozdielne prístupy Ing. Ján Topercer, Csc.

Pokračuje: „Pyretroidy (konkrétne cypermetríny) síce voči vtákom vykazujú dosť nízku akútnu toxicitu, ale môžu mať vážne nepriaznivé účinky na hmyzožravé vtáky. Okrem toho, že im likvidujú potravu, významne zvyšujú úmrtnosť ich mláďat, znižujú hniezdnu úspešnosť a mieru prežitia po opustení hniezd. To všetko teraz, v čase vrcholu ich hniezdnej a potravnej aktivity.

Ohrozenie Nízkych Tatier však žiaľ nemožno zužovať len na chémiu. Znova musím zdôrazniť ničivé mechanické a biologické dopady ťažby polomov a odumierajúcich či odumretých stojacich stromov na vtáky (zničenie hniezd, úkrytov...), na ostatné živočíchy, rastliny, pôdu, klímu... „

Výsledky týchto a mnohých ďalších výskumov poukazujú na neuveriteľnú regeneračnú silu prírody, ktorá prekročila všetky očakávania. Les sa dokázal obnoviť sám a zadarmo. Nespracované lokality navyše prispeli k ochrane biologickej rozmanitosti lesa.

Spracované a chemicky ošetrené plochy sú biologicky chudobné, ich umelá obnova si vyžiada mnohomiliónové náklady (rádovo stovky miliónov korún) a bude trvať najmenej 15 rokov. Napriek tomu lesníci aj naďalej požadujú ťažbu aj v najprísnejšie chránených rezerváciách tvoriacich len 1,8 % výmery SR.

Autor tlačovej správy: Ing. Erik Baláž, 0911/779010

Kontakty: Ing. Ján Topercer, CSc. - 0907/466314

Ing. Rastislav Jakuš, PhD. - 0905/217169

Ing. Michal Wiezik, PhD. - 0915/250082

Fotografické prílohy (použiteľné len so súhlasom autorov): 

• Ďateľ trojprstý, typický druh kalamít, zákonom chránený. Tichá dolina, foto Bruno D Amicis.

• Zmladenie jarabiny v polome z roku 2004. Tichá dolina, foto Karol Kaliský

• Mŕtve drevo poskytuje živiny mladým stromčekom. Jarabina vtáčia v Tichej doline. Foto Karol Kaliský.

• Oriešok hnedý. Spleť koreňov vyvráteného stromu vytvára orieškovi hnedému výborný úkryt, hniezdne aj potravné možnosti, a v neposlednom rade je aj javiskom, na ktorom sa samčeky v jarnom období predvádzajú. Foto Karol Kaliský.