NIE súčasnému vývozu a privatizácii pitnej vody Slovenska!

Takmer pred rokom zverejnilo ministerstvo životného prostredia SR návrh novely zákona o vodách. K návrhu uplatnila zásadné pripomienky, okrem iných subjektov, aj verejnosť. Hromadnú pripomienku požadujúcu vylúčiť z návrhu nové ustanovenia o postupe pri vývoze pitnej vody do zahraničia podporilo viac ako 1200 občanov. Požiadavka však nebola akceptovaná a návrh predpisu pred niekoľkými týždňami aj s rozporom schválila vláda SR. Medzitým sa počet podporovateľov pripomienky zvýšil nad 50 000 občanov.

Ekofórum vyjadruje podporu autorom hromadnej pripomienky a žiada Ministerstvo životného prostredia SR, aby z návrhu novely zákona o vodách vylúčilo predmetné ustanovenia o postupe vývozu pitnej vody. Možnosť a postup pre vývoz pitnej vody do zahraničia je možné do prípadnej ďalšej novely vodného zákona zaviesť až po otvorených konzultáciách a širokej verejnej diskusii.. To však musí byť podmienené a podložené objektívnymi komplexnými analýzami o aktuálnom a budúcom stave kvality a kvantity pitnej vody na Slovensku, ktoré budú definovať „voľné“ kapacity vody pre daný región v danom čase. Pred akýmkoľvek zámerom vývozu pitnej vody musí štát zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody v regiónoch Slovenska, kde chýba. Tieto body, vrátane opatrení zameraných na ochranu zdrojov a úspory vo využívaní pitnej vody musia byť rozpracované v strategickom dokumente o manažmente pitnej vody v SR, ktorý prejde širokou verejnou diskusiou a procesom SEA. V prípade vývozu musí byť zisk príjmom verejného rozpočtu SR,  viazaný na podporu opatrení zvyšujúcich stabilitu a kvalitu vodných zdrojov v SR, ako aj ich komplexný monitoring.

Do ukončenia verejnej diskusie a schválenia strategického dokumentu o manažmente pitnej vody v SR žiadame vyhlásiť dočasné moratórium na prepravu, prevod či iný vývoz pitnej vody do zahraničia.

K týmto požiadavkám nás vedie niekoľko zásadných dôvodov.

1) Pitná voda je dedičstvo, nie tovar ani komerčný výrobok.

Návrh novely vodného zákona zavádza možnosť a postup, ako vyvážať vodu do zahraničia, akoby to bol obchodný tovar. Voda je pritom prírodným zdrojom, ktorý aj naša ústava definuje ako „spoločné vlastníctvo občanov“. Rámcová smernica EÚ o vode, ktorú musí aj Slovensko rešpektovať, priamo určuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré je treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. A v reakcii na nedávnu úspešnú vyše 1,6-miliónovú občiansku petíciu aj Európska komisia oficiálne zdôrazňuje, že voda nie je tovarom.

Máme za to, že súčasný zákon dostatočne chráni vodu pred jej vývozom do zahraničia. Z tohto hľadiska ho nebolo treba meniť. Nakladať s vodou bolo možné len so súhlasom špeciálneho štátneho orgánu a štátne orgány smú robiť výslovne len to, čo im povoľujú zákony, takže doteraz sa nemohla žiadna voda zo Slovenska vyvážať. O tom svedčí aj fakt, že sa nikdy v histórii ani nevyviezla – to priznáva aj ministerstvo. Toto by však novela zmenila: po novom by vývoz vody mohla na návrh ministerstva životného prostredia schváliť samotná vláda, dokonca aj bez prijatia uznesenia. Ak vláde naozaj ide o sprísnenie ochrany vody na Slovensku, ako dnes tvrdí, môže explicitne do zákona zaviesť formuláciu, že vývoz vody za komerčným účelom sa zakazuje. Má na to plné právo aj z pohľadu legislatívy EÚ.

2) Ochranu zdrojov pitnej vody musíme sprísniť, nie oslabiť!

Voda je síce obnoviteľný zdroj, čo vyplýva z jej kolobehu v prírode, no s pitnou vodou je to už zložitejšie. Najmä keď si ju sami masívne znečisťujeme toxickými látkami z priemyslu či poľnohospodárstva, ktoré do podzemných vôd sústavne prenikajú a v dôsledku klimatických zmien klesá využiteľné množstvo aj zdroje pitnej vody. Predstavu zabezpečenia dostatku pitnej vody výlučne výstavbou povrchových veľkokapacitných zdrojov odmietame ako technicky a finančne dlhodobo neudržateľnú.

Napriek všetkým programom monitoringu a sledovania kvality vôd v SR nie sú k dispozícii presné údaje o využiteľných zdrojoch podzemnej vody, chýbajú komplexné analýzy jej kvality, či vývoja  znečistenia vôd vzhľadom na minulú a súčasnú poľnohospodársku činnosť, resp. iné zdroje znečistenia a aktivity využívania krajiny na Slovensku. Nemáme presné analýzy, ako budú dotknuté zdroje podzemnej vody v dôsledku realizácie rôznych infraštruktúrnych projektov aj v zraniteľných oblastiach (Žitný ostrov, inundačné územia riek a pod.). Ukazuje sa, že vodná bilancia nezohľadňuje predpokladané poklesy množstiev vody v dôsledku klimatických zmien, nevyhovujúcu kvalitu zdrojov ani ich ohrozenie, nemáme prehľad o „čiernych odberoch“. Práve v tejto súvislosti sa v novom Operačnom programe Kvalita životného prostredia na r. 2014 – 2020 uvádza, že doterajší hydrogeologický prieskum sa vykonával nerovnomerne, a preto je nutné investovať do zlepšenia preskúmania územia Slovenska a identifikovať zdroje pitnej vody.

Očakávame od Ministerstva životného prostredia SR, resp. iných relevantných rezortov (nar. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) systematickú podporu a presadzovanie opatrení tzv. zelenej infraštruktúry, ktoré majú vysoký potenciál zvýšiť ochranu vodných zdrojov na Slovensku. Očakávame cielené usmerňovanie všetkých subjektov pôsobiacich v poľnohospodárstve, lesníctve a manažmente krajiny, priemysle či prevádzke environmentálnej infraštruktúry, ktoré svojou činnosťou môžu ovplyvňovať kvalitu či kvantitu pitnej vody. V sektore pôdohospodárstva sú potrebné účinné opatrenia zabraňujúce znečisťovaniu vôd agrochemikáliami (pesticídy, dusičnany), minimalizujúce vodnú eróziu pôdy, zvyšujúce podiel organického uhlíka v pôde (humusové látky), podporujúce prevenciu a odstraňovanie zhutňovania pôdy. Pre systematické znižovanie znečisťovania vôd v SR je nevyhnutné zlepšiť monitoring kvality vôd a prísne aplikovať princíp „znečisťovateľ platí“. Očakávame tiež naštartovanie sanácie starých environmentálnych záťaží, o ktorých sa roky iba hovorí a ktoré sú hrozbou pre viaceré významné zdroje pitnej vody na Slovensku. Vo všetkých týchto oblastiach môžu byť nápomocné štrukturálne fondy Európskej únie (operačné programy 2014-2020), kde požadujeme dostatočnú alokáciu a ich transparentné ako aj efektívne využitie pre zabezpečenie potrebného množstva súčasných i budúcich zdrojov kvalitnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR.

Ochrana vodných zdrojov sa musí cielene podporovať a presadzovať v súlade so strategickým materiálom Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy – COM (2012) 673 zo 17. 12. 2012. Osobitne poukazujeme na opatrenia na zadržanie vody v krajine a prevod povrchového odtoku vody do vsaku všade tam, kde je to možné (vrátane urbanizovanej krajiny).

3) Žiadame systematickú a masívnu podporu pre úspory vody, nielen pitnej.

Slovensko dostatočne nevyužíva potenciál úspor pitnej aj úžitkovej vody. Luxus a plytvanie čistou pitnou vodou cez splachovanie v záchodoch, polievanie záhrad, komunikácií či úniky v rozvodoch musia skončiť čím skôr. Očakávame od štátnych orgánov, osobitne od ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, že konečne začnú podporovať, propagovať a presadzovať široko dostupné technické opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody a jej používanie na splachovanie, polievanie, efektívne zavlažovanie a iné využívanie všade, kde je to možné. V urbanizovanom prostredí by sa mali opatreniami na úsporu vody prispôsobiť v prvom rade verejné budovy, vrátane škôl, sociálnych a zdravotníckych zariadení a verejné priestory v obciach.

Manažment dažďových vôd musí byť súčasťou územných plánov a rozvojových dokumentácií, pristúpiť sa musí aj k auditu jednotlivých plánovaných nových stavieb z hľadiska hospodárenia s vodou, obdobne ako je to pri energetických auditoch.

Kontaktné osoby:

Ing. Martina Barancová Paulíková, Združenie Slatinka, 0915 811 1950915 811 195 , slatinka@changenet.sk

Ing. Daniel Lešinský, Centrum pre trvalo - udržateľné alternatívy, 0905 581 0760905 581 076 , lesinsky@changenet.sk

Stanovisko bolo odsúhlasené štatutármi nasledovných mimovládnych organizácií:

Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA), Zvolen

Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, Bratislava,

Centrum environmentálnych aktivít, Trenčín

Dubnická Environmentálna Skupina, Dubnica nad Váhom

Klub Strážov, Považská Bystrica

Lesoochranárske zoskupenie Vlk, Tulčík

Nádej pre Sad Janka Kráľa, Bratislava

Občianske združenie TATRY, Liptovský Mikuláš

Priatelia Zeme – CEPA, Bratislava

Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, Bratislava

SOSNA, Košice.

Spoločnosť na ochranu netopierov na Slovensku, Bardejov

VIA IURIS - CENTRUM PRE PRÁVA OBČANA, Pezinok

Združenie Slatinka, Zvolen

Živá planéta, Banská Bystrica