Ochranári blokádou zabránili mrhaniu financií zo štátneho rozpočtu

Ochranári zamedzili nielen poškodzovanie chráneného územia, ale zabranili aj mrhaniu financií zo štátného rozpočtu pre Štátne lesy, ktoré neodbornou ťažbou zvýšili riziko výskytu lykožrúta.Štatne lesy totiž vyvážajú iba olúpané kmene a popadanú kôru s lykožrútom nechávajú na zemi.
Ťažbou sa zabíjajú prirodzení nepriatelia lykožrúta a ochranné opatrenia Štátnych lesov TANAPu tak paradoxne spôsobia zvýšenie výskytu lykožrúta.

V blízkosti sporného územia sa nachádzajú aj hraničiace lesné porasty súkromných vlastníkov a je predpoklad, že časť lykožrútov z neodborne vykonanej ťažby do nich naletí.
Štátne inštitúcie, ktoré by mali aj podľa predpisov povinne nasadiť feromónové lapače pozdĺž hranice s pozemkami vlastníkov tak doteraz neurobili.

Neprítomnosť lapačov a neodborná ťažba takto spolupôobia na zvýšenie výskytu lykožrúta.
Mimovádne organizácie združené v sieti EKOFÓRUM zaznamenávajú neustály tlak na podriadených zamestnancov a požaduje vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie, vyvodenie osobnej zodpovednosti za poškodenie chránených rastlinných a živočíšnych druhov, za nelegálne nočné vyvážanie neociachovaného dreva a za neodbornú ťažbu olúpaných kmeňov, financovanú z našich daní.

EKOFÓRUM súčasne vyzýva Štátnu inšpekciu životného prostredia, aby si zachovala obkjektivitu a nenechala na seba vyvíjať nátlak nadriadených a zdokumentovala priamo na mieste neodborne prevedenú ťažbu a poškodenie biotopu.

EKOFÓRUM podporuje spravodlivé požiadavky súkromných vlastníkov na riešenie majetkovej ujmy, ktorá súkromným vlastníkom vzniká v chránených územiach. Žiadame zodpovedné štátne orgány, aby prijali také opatrenia, ktoré umožnia kompenzovať majetkovú ujmu formou výmeny súkromných pozemkov za štátne pozemky, formou dlhodobého nájmu, výkupu pozemkov alebo jednorázovej finančnej náhrady. Súkromní vlastníci by mali mať možnosť vybrať si takú formu náhrady za obmedzenia, ktorá im najviac vyhovuje. Štátne orgány by mali zabezpečiť legislatívny rámec pre zjednodušenie procesu priznávania majetkovej ujmy ako aj dostatočné finančné prostriedky z európskych alebo národných zdrojov.
Zároveň ochranári požadujú okamžité prešetrenie, prečo doteraz vlastníci okolitých pozemkov nedostali kompenzácie z fondov EÚ.

Kontakty:

za EKOFÓRUM

Mgr. Juraj Smatana, Klub Strážov, Považská Bystrica
0907/034666, smatana@strazov.sk <mailto:smatana@strazov.sk>
Ing. Erik Baláž, prirodovedec za Lesoochranárske zoskupenie Vlk, 0911 588 502
Ing. Arch. Mgr. art. Elena Pätoprstá, Nádej pre Sad Janka Kráľa, Bratislava, organizátor ÚCHO,
0905/537102, creative@fuxo.sk <mailto:creative@fuxo.sk>




Podklad pre tlačovú správu o situácii o podkôrnym hmyze v Tichej a Kôprovej doline so zameraním na neštátnych vlastníkov.

Lykožrút a jeho prirodzení nepriatelia

Pozastavenú ťažbu 2 roky starého polomu v spornom území v Tichej a Kôprovej doline nemožno považovať za opatrenie na ochranu lesa pred podkôrnym hmyzom. V polome zimovalo približne 20 až 30 % zo všetkých lykožrútov v dolinách. Väčšina už polom opustila. Vzhľadom na prebiehajúce rojenie možno predpokladať, že v priebehu niekoľkých týždňov opustia ležiace kmene aj tieto lykožrúty. Prirodzenému nárastu a následnému poklesu ich počtu už nemožno zabrániť.
Pri ťažbe polomu pomocou ťažkej techniky dochádza k olúpaniu kôry rozožratej lykožrútmi. Na vyťažených kmeňoch obyčajne zostávala kôra len v oblasti, kde nebol nálet lykožrúta. To znamená, že pri tejto ťažbe kôra s lykožrútmi ostávala v lese a odvážalo sa len drevo. V kôre zimovala aj veľká časť populácii prirodzených nepriateľov lykožrúta. Sú to rôzne druhy dravého a parazitického hmyzu, napríklad drobčíky, ktoré majú na rozdiel od lykožrúta citlivejšiu telesnú konštrukciu. Ťažbou došlo k zabíjaniu prirodzených nepriateľov lykožrúta žijúcich v dreve . To znamená, že touto ťažbou dreva sa práve napomáhalo premnoženiu lykožrúta.

Ako ochrániť majetok vlastníkov okolitých lesov?

Nasadením bariér feromónových lapačov na prístupných miestach okolo polomu by bolo možné znížiť množstvo rojacich sa lykožrútov približne o 30%. Toto opatrenie sa v spornom území zodpovedné štátne organizácie zatiaľ nevykonávajú. V blízkosti územia sa nachádzajú aj lesné porasty súkromných vlastníkov a dá sa predpokladať, že časť lykožrútov do nich naletí. Pri použití bariér feromónových lapačov by bolo možné znížiť veľkosť tohto poškodenia približne o 30 % a pri použití alternatívnych metód ochrany lesa by bolo toto poškodenie ešte menšie. Ako alternatívne metódy navrhujeme najmä aplikáciu anti-feromónov a odstraňovanie zvlášť napadnutých stromov - aktívnych chrobačiarov z ochranného pásma prírodnej rezervácie Tichá a Kôprová dolina.

Ing. Rastislav Jakuš, PhD - špecialista na podkôrny hmyz
Ing. Erik Baláž, prírodovedec