EKOFÓRUM: Najúčinnejším a najlacnejším protipovodňovým opatrením sú nenarušené lesy

EKOFÓRUM sieť environmentálnych mimovládnych organizácií

Švabinského 17, Bratislava

Najúčinnejším a najlacnejším protipovodňovým opatrením sú nenarušené lesy

Východné Slovensko, 28. 7. 2008

Ekofórum v súvislosti s povodňami na východnom Slovensku upozorňuje, že výskyt a priebeh povodní výrazne závisí od schopnosti krajiny (povodí) zadržiavať zrážkovú vodu. Kľúčový význam pri ochrane pred povodňami zohrávajú lesy.

Najrizikovejším činiteľom, ktorý môže výrazne prispieť k vzniku prudkých povodňových situácií je ťažbovo-obnovná činnosť v lesoch, a to najmä holorubná forma. Vplyvom odstránenia porastu dochádza nielen k likvidácii kapacity nasýtenia korún lesných drevín zrážkovou vodou (tzv. intercepcia), ale hlavne sa menia fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôd. Výrazne klesá priepustnosť pôd pre vodu v jednotlivých pôdnych horizontoch. Tiež výstavba prístupových komunikácií na otváranie porastov k ťažbe viedie k ohromnému zvýšeniu erózneho odnosu pôdy z neupravených trás a nespevnených násypov až o 300 %.

„Tlmenie vodného živlu prostredníctvom ochrany lesov je najprirodzenejší spôsob ako predísť veľkým materiálnym škodám. Obávam sa, že tento povodňový kolotoč politikom vyhovuje. Keby nebolo povodní, nebolo by ani strachu z vodného živlu. Ľudia by sa nedali balamutiť politikmi neustálym navyšovaním štátnych investícii do nezmyselných projektov na ochranu pred povodňami. Peniaze daňových poplatníkov sú umelo tlačené do kanála, z ktorého tečie aj na účty politických strán.“

Mgr. Juraj Smatana, ekologický aktivista: „V diskusiách o protipovodňových opatreniach dominujú reči vodohospodárov o potrebných stomiliónových investíciách do regulácie vodných tokov. Máme podozrenie, že je to aj preto, lebo by to znamenalo veľké zákazky pre stavbárske, betonárske firmy. Zanikajú hlasy lesníkov, ktorí upozorňujú, že najlacnejším protipovodňovým opatrením by bolo okamžité zastavenie odlesňovania horských chrbátov. Máme podozrenie, že lesnícke hlasy sú tlmené aj preto, lebo obmedzenie holorubov by znamenalo zníženie zisku pre ťažiarske, drevorubačské firmy.“

*Odborná argumentácia, spracovaná Ing. Róbertom Oružinským: Je všeobecne dokázané, že lesy majú nenahraditeľnú vodozádržnú funkciu v hydrologickom cykle planéty. Vodozádržná (retenčná) funkcia lesa je prejavom mimoriadnej schopnosti nenarušených lesných ekosystémov zadržiavať zrážkovú vodu v odtoku. Jednoducho povedané – les znižuje a spomaľuje odtok premenou povrchového odtoku na odtok podzemný.

Vodozádržná funkcia je výsledkom akumulačnej schopnosti lesa hromadiť zrážkovú vodu na rozsiahlom povrchu drevín, v pôdnej pokrývke a v samotnej pôde a retardačnej schopnosti, čo nie je nič iné než schopnosť lesného prostredia spomaľovať odtok vody. Tieto schopnosti priamo závisia od kvality lesa a kvality pôdy, z ktorej rastie.

Kapacita nasýtenia korún lesných drevín zrážkovou vodou (tzv. intercepcia) predstavuje približne 10 mm, kapacita podkorunového priestoru a vrstvy opadanky sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mm. Vyvinutá a nepoškodená lesná pôda môže za ideálnych podmienok zachytiť 80 až 125 mm zrážok. Z uvedených údajov vyplýva, že 100 mm zrážku nie je pre les problém kompletne zachytiť. To však platí pre nenarušené lesné ekosystémy. Súčasťou lesných komplexov sú však aj plochy bez lesných porastov (lesné cesty, odvozné miesta, lúky, rúbaniská), ktorých vodozádržná kapacita je oveľa nižšia, prípadne až nulová, čím sa celková vodozádržná kapacita lesnej krajiny výrazne znižuje.

Lesy síce nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, môžu však výrazným spôsobom zmierniť ich priebeh. Na základe meraní z Čiech z dvoch porovnávacích povodí možno extrémny vodný stav na bystrine s lesnatým povodím, aký je tam pravdepodobný raz za 100 rokov ("storočná voda"), v porovnávacom bezlesom povodí očakávať každých 16 rokov.

Z poznatkov o vplyve celkovej lesnatosti povodia vyplýva, že les najvýraznejšie ovplyvňuje maximálny odtok vo flyšových oblastiach, čo sa preukázalo aj tento rok na východe Slovenska. V týchto oblastiach sa aj malý pokles v lesnatosti odrazí vo výraznom zvýšení maximálnych odtokových množstiev a ich rozkolísanosti.