Útočníci na environmentalistu Juraja Smatanu zatiahli do zastrašovania deti

Juraj Smatana (citát): „Objednávateľom útoku a zastrašovania proti mne chcem odkázať: Útoky na deti a rodinných príslušníkov sú tým najpodlejším prostriedkom nátlaku. Vo svojich aktivitách nemôžem prestať, inak by vydierači zistili, že ich postup funguje a použili by ho znova. Moje okolie, ale ani iní aktívni občania by sa nikdy nemohli cítiť bezpečne. Takéto metódy v našej krajine nesmú byť akceptované.“

EKOFÓRUM sa týmto otvoreným listom obratilo na prezidenta policajného zboru a ministra vnútra so žiadosťou o okamžité vyšetrenie nedokonaného útoku. Žiadame ich, aby dohliadli na prípady zastrašovanie a útokov na verejne aktívnych ľudí a investigatívnych novinárov a zabezpečili, aby podobné pokusy už na Slovensku neopakovali. Žiadame preto aj o došetrenie minulých útokov na aktívnych občanov a a novinárov: zbitie Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho združenia VLK, vypálenie domu ochranára Braňa Baláža, zastrašovanie aktivistu Gejzu Goreho a novinárky Lýdie Vereščákovej kvôli boju proti tepelnej elektráni v Trebišove, poškodenie áut trenčianskym poslancom Robertovi Lifkovi a Ladislavovi Pavlíkovi a novinárke Ľuboslave Sedlákovej, vypálenie drevenice ochranárovi Ivanovi Cehelskému, zbitie občana Jána Remšíka z Považskej Bystrice.

K útoku a zastrašovaniu rodiny Juraja Smatanu došlo niekoľko dní potom, ako bola na STV odvysielaná reportáž Kataríny Začkovej o probléme obory v Strážovských vrchoch, ktorá patrí akciovej spoločnosti Biely potok. Reportáž upozorňovala na to, že 244 hektárová zvernica oplotená plotom dĺžky 17,5 kilometra je v chránenej krajinnej oblasti veľmi nevhodne umiestnená. Viacerým občanom, ktorí vystupovali proti tejto zvernici, sa v poslednom období stali doteraz nevysvetlené veci: rozbité okná, vypálená chata, zhorené okno, zvalený plot, kompromitačné materiály roznesené po dedine, internetové ohováranie a útoky proti občanom Ivanovi Cehelskému a Milanovi Olšovskému, ktorý nechcel svoje pozemky predať. V tejto veci občianske združenie Juraja Smatanu podávalo niekoľko podnetov, napríklad na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

Reportérka Katarína Začková už v priebehu prípravy reportáže o zvernici upozorňovala na úniky informácií o jej práci. O pripravovanú reportáž sa osobne zaujímal aj vtedajší generálny riaditeľ STV. Katarína Začková uvádza aj fakt, že počas spracovania materiálu, týždeň po nakrúcaní reportáže, niekto vnikol do strižne Reportérov. Tento fakt nekomentuje. Nevie si ho totiž vysvetliť

Katarína Začková (citát): ,,Tak, ako som to povedala aj v reportáži, nijaké súvislosti medzi útokom na ochranárov a investorom nie sú preukázateľné, ale fakt, že občan, ktorý prejaví svoj názor, je zastrašovaný, vyvoláva hrôzu. A to je odkaz nie pre investora, ale orgány činné v trestnom konaní," dodala.

 

Za sieť environmentálnych mimovládnych organizácií EKOFÓRUM:

Ing. Štefan Szabó, PhD., OZ SOSNA, vedúci pracovnej skupiny na pomoc členom Ekofóra

Ing. arch. Mgr. art. Elena Pätoprstá, Nádej pre Sad Janka Kráľa

Ing. Juraj Lukáč, Lesoochranárske zoskupenie VLK

 

 

 

 

V piatok 14. januára 2010 o 6.50 ráno neďaleko nášho rodinného domu, na neosvetlenej časti pešej zóny v mestskej časti Lánska v Považskej Bystrici, zadržali dvaja neznámi zamaskovaní muži môjho synovca cestou do školy. Čakali pripravení po oboch stranách cesty, a keď sa k nim synovec na bicykli priblížil, priskočili k nemu a zastavili ho. Jeden z nich ho držal za ruku a druhý mu stál za chrbtom. Prvý páchateľ mal na hlave kapucňu a na tvári šatku. Na prstoch pravej ruky mal navlečený lesklý kovový predmet s hrotmi, pravdepodobne tzv. boxer.

Pozrel sa do tváre môjho synovca a povedal: „To nie je Smatana. Poznáš Smatanu? Kde je?“

Synovec odpovedal, že som asi odcestovaný mimo Považskej Bystrice. Prvý muž povedal, že mi len chcú „niečo doniesť“ a synovca pustili.

Obaja muži boli približne 185 centimetrov vysokí, svalnatej postavy, vo veku medzi 20 až 25 rokov. Jeden z nich bol dohola ostrihaný, hovoril tenším hlasom. Mal červenú mikinu s kapucňou a vreckom na bruchu. Na tvári mal čiernu šatku s drobnými bielymi lebkami a hnátmi. Druhý muž mal čiernu bundu s dlhším nápisom, najvýraznejšie bolo biele slovo SERBIA.

Domnievam sa, že ide o pokus organizovanej skupiny o útok na moju osobu, pretože touto trasou pravidelne ráno chodievam do gymnázia, kde niekoľko dní v týždni učím. Muži pravdepodobne pozorovali náš rodinný dom, v ktorom však býva aj rodina mojej sestry a švagra. Videli z domu vychádzať synovca, ktorý má 16 rokov a je len o trochu nižší ako ja. Podobal sa mi aj tým, že mal bicykel, čiernu bundu, čiapku a batoh. Útok zjavne nebol dokončený len preto, lebo došlo k zámene vyhliadnutej osoby.

Keďže som bol v ten deň pracovne odcestovaný v Bratislave, upovedomil som políciu telefonicky.

V noci zo soboty na nedeľu 16. januára neznáme osoby vysypali pred dvere nášho domu dve vedrá siláže, a o túto kopu opreli odtrhnutú dopravnú značku STOP. Privolali sme policajnú hliadku, aby to zdokumentovala. Člen policajnej hliadky si na ulici pred domom všimol, že zaparkovaná Škoda Oktávia má prepichnuté všetky štyri kolesá a vylomené dve bočné okná. Ja automobil nevlastním, poškodené vozidlo patrí švagrovi. Spôsobená škoda je asi 300 EUR.

Domnievam sa, že cieľom tejto akcie bolo zastrašiť ma, aby som nepokračoval v niektorej zo svojich verejných aktivít. Som konateľom občianskeho združenia Klub Strážov, ktoré je účastníkom viacerých káuz a prevádzkuje internetovú stránku PB.OTVORENE.SK. Tiež som poslancom mestského zastupiteľstva v Považskej Bystrici za politické hnutie ZMENA ZDOLA, a externým poradcom predsedníčky vlády pre oblasť životného prostredia.

Verejnej činnosti v oblasti ochrany životného prostredia a boju proti korupcii sa venujem už asi 14 rokov, preto sa nedá jednoznačne určiť, ktorej kauzy sa tento pokus o útok a zastrašovanie týka. K obom udalostiam došlo niekoľko dní potom, ako bola na STV odvysielaná reportáž Kataríny Začkovej o probléme obory v Strážovských vrchoch, ktorá patrí akciovej spoločnosti Biely potok. Reportáž upozorňovala na to, že 244 hektárová zvernica oplotená plotom dĺžky 17,5 kilometra je v chránenej krajinnej oblasti veľmi nevhodne umiestnená. Viacerým občanom, ktorí vystupovali proti tejto zvernici, sa v poslednom období stali doteraz nevysvetlené veci: rozbité okná, vypálená chata, zhorené okno, zvalený plot, kompromitačné materiály roznesené po dedine, internetové ohováranie z pedofílie a podobne. Žiadny z týchto činov nebol doteraz došetrený. V reportáži som okrem iného požadoval vyšetrenie legálnosti povolení na zvernicu Biely potok, prešetrenie jej vplyvov, a riadne vyšetrenie útokov proti občanom Ivanovi Cehelskému a Milanovi Olšovskému. V tejto veci už naše občianske združenie podávalo niekoľko podnetov, napríklad na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Reportáž vzbudila v regióne veľmi živý ohlas.

Reportérka Katarína Začková ma v priebehu prípravy reportáže o zvernici upozorňovala, že už počas natáčania pociťovala prejavy psychologického nátlaku. O túto reportáž sa začal osobne zaujímať dokonca vtedajší generálny riaditeľ STV.

Vyhrážky voči mojej osobe i ďalším občanom sa začali objavovať, keď sme na jeseň 2010 na internetovej stránke PB.OTVORENE.SK začali uverejňovať materiály o uvedenej obore, a o pozemkovej kauze v obci Milochov, kde miestny veľkopodnikateľ získal pozemky pod futbalovým ihriskom, pokúsil sa ho oplotiť a premeniť na lodenicu.

29. októbra 2010 došlo k prepadnutiu občana Jána Remšíka, na ktorého zaútočili dvaja muži s kuklami, vyzbrojení teleskopickými kovovými obuškami, pričom udierali na hlavu. Cieľom tohto útoku pravdepodobne bolo zastrašenie občanov, ktorí sa na internete nelichotivo vyjadrovali o viacerých vplyvných osobách.

Uvedené skutočnosti som 16. januára 2011 oznámil Polícii v Považskej Bystrici, ktorá vec vyšetruje pod číslom DU-OOP-70/2011 ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Juraj Smatana, 17. januára 2011, 14:00

 

Po zverejnení informácií v reportáži STV (odvysielanej v Reportéroch 10. 1. 2010) okrem iného o čudných praktikách, s akými sa stretli ochranári a občania Považskej Bystrice, ktorí kritizovali aktivity investora a majiteľa zvernice v Strážovských vrchoch, reportérka neočakávala takéto útoky.
Katarína Začková si spomína, že v rozhovore zazneli aj otázky o neštandardných vzťahoch s úradmi. ,,Mimochodom, investor od generálneho riaditeľa STV, ktorému volal, vedel presný dátum vysielania reportáže skôr, ako to s istotou vedeli samotní reportéri.
Pán Harvánek priznal, že naše filmovanie si zaznamenal a vopred poznal kameramana, ktorý sa s ním nikdy predtým nestretol. Odo mňa požadoval korektnú reportáž, inak ,,ma bude strašiť" ", uviedla autorka reportáže Katarína Začková.
,,Tak ako som to povedala aj v reportáži nijaké súvislosti medzi útokom na ochranárov a investorom sú nepreukázateľné, ale fakt, že občan, ktorý prejaví svoj názor, je zastrašovaný, vyvoláva hrôzu. A to je odkaz nie pre investora, ale orgány činné v trestnom konaní", dodala K. Začková.

Fakt, že počas spracovania materiálu, týždeň po nakrúcaní reportáže, niekto vnikol do strižne Reportérov nekomentuje. Nevie si ho totiž vysvetliť.

 

Juraj Smatana, smatana(at)strazov.sk

Katarína Začková, katarina.zackova(at)stv.sk

 

Článok pre noviny PRAVDA – Nebezpečná komunálna politika, 27. 11. 2010:

Reportáž Kataríny Začkovej – Reportéri, STV: